Obyčajná mama a krátkodobá pamäť

    Práve som opäť dočítala maminku, ktorá sa tu rozhodla písať o svojich problémoch s prsiami.

    Vďaka za všetky otvorené ženy, maminy, ktoré sa dokážu podeliť, pozdielať a nás ostatné tak často inšpirovať a motivovať. 

    Často prichádzam do kontaktu s podobnými inšpiratívnymi článkami, či už tu, inde na internete, v časopise, alebo aj v dokumentoch v televízii. Nech už sa týkajú zdravotných problémov a ich zvládnutia, alebo aj čohokoľlvek iného. Vedia nakopnúť a ak sa momentálne naozaj nemám zle, pripomenú, že treba byť vďačný a rád a vážiť si čo mám. Že netreba občas frflať. Znova si intenzívnejšie uvedomím, čo je naozaj podstatné, že sa netreba toľko ponáhľať, že možno sa zaoberám skutočne zbytočnosťami, nehovoriac, že sa nimi niekedy nechávam zbytočne vyvádzať z miery. A že im venujem možno viac energie, ako si skutočne zaslúžia. A najmä tej negatívnej cez ne veľa plynie. A že nemám málo. Lebo možno materiálne nie veľa, ale základ je a zdravie je a rodina pokope. 

    Len čo ma mrzí, že si musím priznať, že občas to funguje len v režime krátkodobej pamäte. Že presne v tom okamihu to tak nejak silno zarezonuje, ozýva sa, precíti sa a ľahko sa aj chvíľku žije. Ale ako si dni ďalej plynú, ako riadky, písmenká, obraz postupne po troške z mysle vyprcháva, nové nastavenie trochu opäť bledne. Rutina je späť a občas aj staré frflanie, na to, čo vlastne ani problémom nie je. Vidina lepšej matérie, ktorá nás ale šťastnejších neurobí (možno len na chvíľku a skôr povrchne). Honba za všetkým, čo treba dnes stinúť, stres a nervozita... 

    Jedno šťastie, že vždy sa v pravú chvíľu opäť čosi objaví, čo vráti na zem. Čo vráti k sebe a podstate. Pomáhajú aj lístočky na chladničke. Citát, myšlienka, z písma, knihy... Stále dookola čítať a pripomínať si a ráno sa budiť s modlitbou na perách:

    "Ježišu, odovzdám Ti tento deň. Odovzdávam Ti svoje plány. Nech neprehliadam, čo je v danom momente naozaj dôležité a nech s pokojom prijímam, ak sa veci dejú nie podľa predstáv."

    Prajem Vám aj sebe dobrú pamäť 🙂, veľa inšpirácie zvonka a následne veľa vnútornej motivácie vidieť veci okolo nás v dobrom svetle, pozitívne, vidieť, čo je podstatné, nezabúdať na seba, oddych, čas pre blízkych pravý plnohodnotný a skutočnej úprimnej pozornosti pre druhých, uvedomenie si toho, čo máme a každodennú vďačnosť za všetko... aj za to, že ráno vyšlo slnko a my sme sa prebudili a môžeme prežiť jeden nádherný deň. Lebo taký môže byť každý, ktorému tú šancu dáme. Bez ohľadu na čokoľvek. 

#obycajnamama