Adventný kalendár - "Začnime od seba" 20. a 21. decmber

Nuž, keďže mi to tu ráno vyhadzovalo chúďa obväzom omotaného a náplasťami olepeného koníka, nepodarilo sa mi dnes nahodiť článok. Dostávam sa k tomu až teraz. 

Úlohu Vám predsa len napíšem. A či a kedy si ju ešte splníte, je len na Vás. 

Zrieknem sa čohosi. Sladkosť, káva, obľúbený seriál, jedno jedlo dňa, internetu, televízie vôbec...

Z vlastnej skúsenosti, je dobré, ak prinesená obeť, zrieknutie sa, dostane istý zmysel. Je dobré to obetovať za čosi, kohosi. Možno máte ťažko chorého známeho v okolí, možno prežívate krízu v manželstve, možno má práve Vaše dieťa náročné obdobie, možno viete o túžbe Vašej kamarátky po dieťati, ktorej sa nedarí otehotnieť... Porozmýšľajte a obetujte to za to. Keď Vám bude ťažko, bude Vás lákať čoho ste sa zriekli, spomeňte si, prečo ste sa dnes tak rozhodli. A znovu a znovu to obetujte. Možno inšpirácia aa do budúcna. Možno môžete vrámci možnosti toto opakovať za daný problém aj po dlhšie obdobie. Každodenne, raz, dvakrát v týždni... Podľa svojich možostí a okolností. A ešte mi napadá, že trebárs pravidelnú činnosť toho ktorého dňa, ktorú máte zaužívanú, niekedy zameníte za čas strávený s manželom alebo dcérou, synom.  

A nuž maminky. Veru kráti sa nám to. O chvíľu zapálime aj štvrtú sviecu. Vianoce už klopú na dvere. Verím, že počas víkendu sa nájde príležitosť ešte na jeden "úvahový" článok. Posledné dva dni budem mať asi sťažený prístup k PC, nakoľko už nebudeme u seba doma. Ale dovtedy ešte jedna úloha aj na tento víkend, inšpirovaná nápadom jednej z Vás.

Stále, keď ma ktosi nahnevá, poviem mu, že ho ľúbim. 🙂 

Vravieť druhému ako ho máme radi, objať ho, prejaviť mu lásku v okamihoch, keď spĺňa naše očakávania, správa sa pozitívne, je k nám láskavý... je jednoduché a veľmi prirodzené. Myslím, že väčšinu z nás to často veľa úsilia nestojí. Mne osobne ale často robí problém prejaviť lásku presne v tých opačných situáciách. Deťom, manželovi, svokre... A možno sa naozaj nesprávajú vhodne a primerane v danom momente a istým spôsobom kus pravdy na našej strane v tom ktorom konflikte je, môžeme do situácie vchádzať s milosrdenstvom. Tomu Božiemu sa asi nikdy nevyrovnáme, ale mať ho za ideál v tomto smere a snažiť sa k nemu čo najviac priblížiť, môžeme každý deň. A to neznamená, že prejavíme súhlas so správaním toho druhého. Ale môžeme to urobiť v atmosfére lásky, milosrdenstva a odpustenia, alebo v atmosfére hnevu. Čo myslíte, v ktorom priestore dokáže druhý prijať napokon možno aj kritiku, ponúknutú radu a pod.? Mne stačí spýtať sa samej seba. Znie to možno naivne, ideálne... A ono to takým ani v skutočnosti nie je. Aj mne samej je to často zaťažko. Často ma pýcha premáha a hnev ani nehovoriac a vlastná frustrácia z toho, čo sa mi nedostalo, alebo dostalo zlého. Ale opäť z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že byť milosrdným aj vo chvíľach, keď nám druhý uštedrí skôr "facku" než pohladenie, sa oplatí. A nemýľme si to s tým, že nechám si skákať po hlave a sklopím uši a len si do mňa všetci udrite. Zdravé, láskyplné, milujúce, milosrdné objatie a prijatie druhého. 🙂 Tak ako máme rovnako, keď zlyháme my sami, láskyplne, milujúco a milosrdne objať a prijať samých seba. Boh tak voči nám koná zakaždým. Nech sa deje čo sa deje. Pre mňa asi najkrajší obraz Božieho milosrdenstva, je príbeh Márie Magdalény, ktorý asi bližšie predstavovať nemusím. 

Prajem Vám ešte krásne, požehnané a pokojné posledné adventné dni. Užívajte víkend a už začínajúce prázdniny. Neviem ako vy, ale ja sa neskutočne teším na rána bez budíka a naháňačiek a chystačiek do školy a škôlky. 🙂

#obycajnamama #zacnimeodseba