Adventný kalendár - "Začnime od seba" 14. 15. 16. december

Meškám, meškám maminky ako tak pozerám. 🙂

Možno to vyznie divne, ale nevadí, nič sa nedeje. Ono aj to mi sedí s pointou tohto celého. Sama to nerobiť na úkor seba a svojej rodiny. 

Vymyslela som si, pustila sa do toho, ale nastali aj momenty, keď som sem sadla, zrazu ma doma ktosi čosi potreboval, vyrušil, dcérka sa skôr zobudila... a ja nervózna, že nemôžem dopísať, alebo s reakciou, prosím počkaj chvíľku, dopíšem... a keď som sa tak zamyslela, musela som si povedať, celé zle... teším sa, že sa vám kalendár páči, ďakujem za všetky povzbudzujúce komentáre, ale ak by som ho písala aj za takýchto momentov, šlo by to z mojej strany mimo celú pointu...

Ani sobotňajšie doobedeie u nás doma nebolo veľmi v harmónii s týmto kalendárom a vôbec adventom ako takým. 

A príčinou som bola najmä ja sama. Chŕlila som lávu na všetky svetové strany. Dôsledok posledných týždňov? Kolotoča nekončiacich chorôb a marodovania? Väčšinu času zavretá sama s tromi deťmi doma?... hmmmm... nuž, doľahlo to na mňa a ja som bola hotová fúria. Čo mi tak ale počas toho celého prišlo, aj keď ma ten stav vôbec netešil, bolo znova nevadí, je to v poriadku. Mala si očakávania ako prežiješ advent. Mala si predstavy ako domov vnesieš pokoj. Vstávala si každé ráno so záväzkami ako to dáš inak, lepšie, trpezlivejšie, láskavejšie... A dnes v tom márne hľadáš čokoľvek z tohto zoznamu. Je to ale v poriadku. Každý máme svoje limity. A ty tie svoje teraz príjmy, nehnevaj sa na seba... Zastav sa... niečo ti to chce asi povedať. Naložila si si priveľa? Očakávala si len tú dobrú verziu? Mala si až príliš vzletné predstavy? hmmmmm... 

A do toho našťastie môj mužíček. Prišiel s objatím. Ach ako som ho potrebovala, ach ako ťažko bolo mne spraviť prvý krok. A moja dcéra... mamka nehnevaj sa. Skvelý priestor priznať svoje zlyhanie, priznať, že aj na mamku je toho niekedy už priveľa a nezvládne to. Že je mamka unavená a nevyspatá. Že si mamka svoje vylieva na nich. Prepáč miláčik. 

Poobedňajšie pečenie perníkov prelomilo ľady úplne. Búrka vo mne sa utíšila, aj napáchané škody okolo sa začali odstraňovať. Vďaka Bohu... A na moje veľké prekvapenie po dlhom dlhom čase (lebo u nás je to naozaj boj takmer každú nedeľu) sme mali vrámci možností pokojnú nedeľu. A konečne sme boli všetci spolu na omši. Vďaka ti Bože. Dnes nám bolo spolu naozaj dobre, radostne...

Aký ste mali víkend vy? Ako ste ho prežili? Ktorá ste ešte čosi fajn absolvovali vrámci našej úlohy nájsť si pre seba čas? 

A úloha na dnes?

Popremýšľam, vrátim sa myšlienkami na začiatok adventu, prebehnem si v hlave ako som ho doposiaľ prežila. Či mám na pamäti podstatu, či vnímam tú atmosféru, či sa mi darí možno v tom, čo som si predsavzala... Zatiahnem na hlbinu a znova sa vnorím do odkazu, ktorý celé toto obdobie nesie a ponesiem si ho v srdci aj posledný týždeň.

🙂 majte krásny a požehnaný týždeň a verím, že zajtra si tu čosi nové nájdete. Vďaka za Vaše pochopenie a trpezlivosť, keď nestíham.

#obycajnamama #zacnimeodseba