Adventný kalendár - "Začnime od seba" 10. december

Každným dňom tu pribúda foto vianočných výzdob v domácnostiach, stromčekov... Či je to priskoro alebo nie? 

Vyrastala som v rodine, kde sa vianočný stromček staval a zdobil až na štedrý deň a rovnako aj už taká echt vianočná výzdoba a prestierania sa dialo u nás tesne pred alebo na štedrý deň. A preniesla som si tieto zvyky aj do svojej rodiny s manželom. My to robievame takto. Máme na to svoje dôvody.

On to má jednoducho takto a ja takto. Je to každého osobné rozhodnutie a voľba. Majme možno práve v advente viac pochopenia navzájom pre seba, neriešme sa toľko, neposudzujme... Resp. nemusíme mať niekedy snahu podľa mňa vôbec rozumieť fungovaniu toho druhého. Niekedy stačí naozaj začať od seba práve snahou porozumieť najmä samému sebe.

Myslím si, že v zásade nie je nič zlé ani na predvianočnom upratovaní. Umyté okná, vyluxovaný gauč, povymetané pavučiny, lesknúce sa poháre vo vitríne... Sama sa dobre cítim a viem si akékoľvek oslavy, dôležité sviatky a pod. užiť viac v skutočne upratanom byte. I keď na mnohé často čas nie je a učím sa to príliš neriešiť. Ale už sme si našli takú nejakú svoju hranicu poriadku, ktorý sme radi, ak máme. S tromi malými deťmi je to naozaj často taký základ a niekedy aj z neho je nutné upustiť. 

Či už tak alebo onak... Dôležitý je ale pre mňa moment, aby sa to nestalo cieľom, ale aby to bolo prostriedkom k slávnostnejšiemu prežitiu narodenia Ježiša Krista, Vianoc. A ešte zásadnejším je pre mňa fakt, aby sa neazbúdalo, že obdobie adventu je prípravou na Pánov príchod. Rovnako aj jeho druhý príchod a malo by nás upriamovať na večný život. A to znamená predovšetkým nie upratovať a zdobiť všade vôkol seba, ale najmä v sebe. Advent je časom, kedy je dobré stíšiť sa, aktívne sa stíšiť. V tom tichu bdieť a načúvať. V tom tichu hľadať a nachádzať Krista. Skrze neho prehlbovať svoj vzťah s Bohom. V tichu premýšľať o Božom kráľovstve a upriamovať svoje srdce a zrak k nemu. 

Advent je časom zdobiť v sebe všetky zákutia. Takto ozdobení láskavosťou, trpezlivosťou, skutočným počúvaním a prijímaním seba a druhých, štedrosťou, vnímavosťou na potreby druhých,... môžeme byť darom a požehnaním pre okolie. To je ten najkrajší dar, ktorý môžeme na Vianoce k jasličkám zložiť samému Kristovi. Naše obnovené, premenené srdce. Seba darujúcich sa druhým. Seba dávajúc sa celý Kristovi, Bohu. 

Zastavme sa dnes. Aj niekoľkokrát. Pýtajme sa tak často ako je treba, je toto v tej chvíli naozaj to podstatné? Nepotrebuje ma moje dieťa v izbičke pri omaľovánke viac, než neumytý riad v kuchyni? Nepotrebuje v tejto chvíli môj manžel viac moje objatie a prijatie, než kázanie? Nepočká článok až po osobnej modlitbe? Naozaj musím sms dopísať práve teraz, keď mi moje dieťa rozpráva svoj zážitok zo školy?...

#obycajnamama #zacnimeodseba