Nase prve IVF (cast 1.)

Ahojte, 

Volam sa Zuzana a mam 32. A uz 8 rokov zijem v Irsku, kde som sa aj vydala. Moj manzelik je o trosku starsi (41) a je Ir.

Prave sme si presli / prechadzame nasim prvym IVF a neviem preco ale uz par dni mam pocit ze sa musim podelit o nasu/moju skusenost. Necakam od tohto clanku nic. Ale ak to moze trosku pomoct niekomu kto sa vyskytne v podobnej situacii ako ja tak budem len rada. A pre istatnych - aspon sa mozno nasmejete. 

A verim, ze v buducnosti to budem moc ukazat aj nasim deturencom, nech vedia ako starsne sme ich chceli a snazili sa o ne ;) 

Prve IVF moze byt a aj je plne strachu..ocakavani..zmiesanych pocitov...a hlavne vsetkeho noveho..

Tak zacnem na zaciatku. Snazime sa 3 a pol roka. A nejak to nejde. Nemali sme ziadne tehotenstva..ziadne potraty (zaco som strasne vdacna) proste to nejde. Podstupili sme IUI v january '18, a dufali, ze toto je to co potrebujeme, len taku malu pomoc.. kedze u mna sa nenasla ziadna pricina a moj manzelik je tiez ôk.. Mno spat k clanku.

Za dva roky som podstupila vseliake mozne vysetrenia..od "prefuknutia" vajecnikov cez  miliony (teda podla mna) krvnych testov, stery, ultrazvuky, sona.. Mno priznam sa mala som toho akurat tak plne zuby...verdikt - nikdy nic nenasli.

Je to dost frustrujuce. Keby aspon viem/e preco, a najdu nieco co mozeme napravit, nejak vyriesit a pojde to. Ale dovod je proste neznamy. Necha to cloveka v strasnej neistote. Stale si nad tym lamem hlavu ze co teda robim zle, preco to proste nejde ked som zdrava, nefajcim, nepijem, sportujem, jem zdravo atd atd..mohla by som ist do nekonecna. Mno co uz. Je ako to je. Vyrovnali sme sa s tym ze teda ked to nejde prirodzene tak tej prirode treba pomoct. ;) 

Naplanovali sme si prve IVF na april..zobrala som 5 tyzdnov volna v praci, bo som si nebola ista ako moje telo bude reagovat na stimulaciu a kedze mam plavecku skolu a ucim deticky plavat som vacsinou vo vode tak sme sa rozhodli ze naj bude si dat pauzu a venovat sa 100% nasej buducej rodinke.

Pri prvej konzultacii mi bolo oznamene ze mam dlhy protokol. Priznam sa ze som nemala ponatia co to znamena. Pocitala som co to o IVF..asi tie zaklady..vedela som ze je tam okolo 14 dni stimulacie tak si vravim 'to zvladnes'..hahaha.. mnoo sok nastal ked som zistila co vlastne ten dlhy protokol znamena..

3 az 4 tyzdne stimulacie..uuuf...injekcie do brucha? Tak dlho? Ako to clovek aj moze zvladnut? A kde do toho mojho maleho brucha to budem pichat? Mno priznam sa strach bol obrovsky...netusila som ako to zvladnem..ale vedela som ze ja a injekcie nieje problem..ale pichat si ich sama sebe? Tak to urcite nie. Nehrozi. V ziadnom pripade!!! 

Manzelik bude musiet byt ten silny..hahaha

Tak a vse bolo naplanovane..zacat stimulaciu v 23 den cyklu kedze mam cca 29-31 dnovyi cyklus. Vraj sa treba uistit aby som pichala Diphereline 0.1 mg este pred zaciatkom ms. Vse som si nakupila. A ze teda ide sa nato. Odpocitala som dni od mojej konzultacie v ocakavani co to bude..ako to bude..ako to budem znasat..je to vsetko nove a nezname.

Cca dva tyzdne do predpokladaneho prichodu ms ma zacali boliet prsia a zacali napuchat ako pred prichodom ms..v panike som volala do centra ze toto su moje priznaky prichadzajucej ms a ze co teda budem robit..ze teda to vyzera nato ze sa mi cyklus posunul a ms pride o tyzden skor cca.

Prehodnotili sme vsetko telefonicky so sestrickou ktora to odobrila s doktorkou a dohodli sme sa zacat so stimulaciou skor. 

V rano prvej injekcie sa zobudim, manzelik nachystany, vsetko nastudovane co a ako. Videjka na YouTube fungovali naplno. Tak ja este utekam na zachod, asi viac zo strachu ako vsetkeho ineho a ze co sa nedeje. Spinenie zacalo. Co? Co teraz? Panika, slzy v ociach. Kricim na muza. Co budeme robit. Hovori mi volaj do centra uvidis. V hlave som sa uz zmierila s tym ze stimulacia sa odklada kedze som mala pichat Dipheteline 0.1 mg aspon 4 dni pred ms (co mi sestricka neskor vysvetlila). So slzami v ociach volam. A sestricka ma ukludnuje..pyta sa detaily..co len spinenie alebo aj krv..tak vse vysvetlujem..a ona ze pichajte a modlite sa aby ms neprisla aspon 4 dni..a ak nepride potom jej mam volat spat..ked je to len spinenie to je v pohode..tak mi odlahlo..usmev spat na tvari ze teda este nieje nic stratene..

Ako som sa neskor na MK dozvedela Diphereline vlastne posuva ms, vela bab aj ked zacali pichat v spravnom case mali prichod ms posunuty - niektore aj o 10 dni. takze mozno som to vystihla presne, a nemusela som pichat o tyzden viac. 

Takze baby ak sa vam to stane, nestrachujte, 4 dni pichania vraj uplne staci, potom uz ms moze prist, a ked vam meska, aj to je ok, to je to co Diphereline sposobuje. 

Tak a prva injekcia je dnu..auuuc..vpich bol ok...ale tak tekutinka dnu stipkala riadne..hmm, co uz..vydrzime pre babenko..

Tak pichame..pichame..ms nikde..modlim sa kazdu moznu minutku dna..trpnem kazdou navstevou wc lebo vsak stimulacia znamena vacsi prisun tekutin..snazila som sa uz tak par dni pred zacatim stimulky pit cca 3.5l tekutin denne..takze cikanie ako zavodny kon bolo na dennom poriadku aj nocnom..

Vydrzali sme...4 den pichanie..ms nikde..tesili sme sa obaja jak male deti..pohroma zazehnana..teda to sme si aspon mysleli...hahaaaaa

(Toto asi ukoncim a napisem dalsi clanok, nejak som sa rozpisala 😁)

Dakujeeeem za citanie ;)