Dobrý deň,
som skoro 17 rokov vydatá a máme jedno dieťa. Manželstvo, či ako toto naše spolunažívanie nazvať, nám neklape už pár rokov. Hneď na začiatku vzťahu mal ešte vtedy len môj priateľ inú známosť, ale odpustila som mu. Pred pár rokmi som sa opäť dozvedela o nevere, ale ostali sme spolu kvôli dieťaťu. Časom sa nejako ten vzťah zastabilizoval, ale pred časom manžel ostal doma bez príjmu a ťahalo sa to skoro dva roky. Hádky o peniaze boli na dennom poriadku. Neskutočne ma to ubíjalo, tlačila som na neho, nech sa spamätá, nech sa zamestná a opäť budeme žiť normálny život, nielen sa trápiť nad každým eurom.
Náš vzťah začal chladnúť a ja som v podstate bola ticho, rezignovala som. Neboli sme ochotní komunikovať, po sexuálnej stránke tiež snaha žiadna.
A tak som začala na jeseň premýšľať o tom, či toto má vôbec zmysel, či sme ozaj len a len kvôli dieťaťu spolu. Po niekoľkotýždňovom dúmaní som dospela k rozhodnutiu, že túto agóniu ďalej predlžovať nemienim.
Cítila som sa osamelo aj vtedy, keď vedľa mňa ležal. Bola som len taká kopka nešťastia. Pred dvoma mesiacmi som vzťah ukončila. Posadila som si ho a všetko, čo sa na mňa za tie dlhé mesiace nabaľovalo, som vyklopila a spôsobila mu šok. Podľa neho bolo všetko ok. Po dohode sme všetko povedali aj dieťaťu. Navštevuje psychologičku, aby túto zmenu lepšie zvládla. Chcem, aby sa manžel odsťahoval. On to odmieta.
Nemienim ho obrať o dieťa, ktoré má 15 rokov. On však musí pochopiť, že ja už s ním žiť neviem a nechcem. Preto som zatiaľ nedala žiadne ultimátum, ale pomaly ale isto sa na mne začína prejavovať stres v podobe podráždenia žalúdka. Chcem myslieť na moje zdravie. Manžel má kam ísť, s tým vôbec nie je problém.
Ako mám s ním komunikovať a žiť pod jednou strechou?
Ďakujem
Dobrý deň,
to, čo ste prežili nie je vôbec jednoduchá skúsenosť. Je to obrovský stres. Neprežívate ho však len vy, ale aj Vaše dieťa, ktoré navštevuje psychológa. Myslím, že žiadne dieťa nie je nadšené, keď sa jeho rodičia rozchádzajú. Jeden z rodičov ostane, druhý odíde a odídeného rodiča chodí dieťa navštevovať, presne podľa dohody medzi rodičmi, ktorá je potvrdená súdom. Deti zvládajú takéto záťažové situácie celkom dobre, nesmú však trvať pridlho. Čo najrýchlejšie treba zvládať logistiku bežného života dieťaťa a vytvoriť mu pokojné prostredie, aj keď už je bez jedného z rodičov.
U Vás sa však situácia neupokojuje. Je naďalej vysoko stresová a vy aj Váš partner v nej ešte pokračujete tým, že napriek tomu, že partner má kam ísť, ostáva v domácnosti, ako by sa nič nedialo. Vy zase viete a predpokladám, že to tak je, že vyhodiť ho z bytu nemôžete, pretože má k nemu zrejme spoluvlastnícke práva. Takže ste zaseknutí v situácií ani odísť, ani vyhodiť. Tým ako keby pokračujete v strese, ktorý pri dlhodobom pôsobení môže spôsobiť rôzne zdravotné komplikácie. A to samozrejme nespomínam psychické stavy – úzkosti, fóbie, depresie atď.
Tiež si celkom dobre neviem predstaviť fungovanie takejto domácnosti alebo nákupy pre takú domácnosť. Partner zaplatí šeky a vy nakúpite potraviny? Alebo nakúpite aj jemu a on Vám to preplatí? Alebo máte v chladničke rozdelené poličky? Myslím, že táto situácia nevyhovuje ani jednému z Vás, ale spolu sa už neviete dohodnúť. V tomto prípade by mohol výrazne pomôcť mediátor. Je to akýsi rozhodca, ktorý dáva pozor na to, aby sa pri hre používali férové pravidlá a tie boli schválené obidvoma stranami.
Preto skúste nájsť skúseného mediátora čo najskôr. Ak sa dohodnete, všetky ďalšie veci vyrieši za Vás, vrátane pozvánky Vášho manžela na mediačné konanie.
Vôbec Vám neodporúčam uvažovať dlhodobo nad tým, že by ste fungovali s bývalým manželom v jednej domácnosti. Ubližovali by ste tým nie len Vášmu dieťaťu, ale aj sebe. A žiť v dlhodobom strese, to skutočne nejde bez obáv, že sa niekde jeho pôsobenie môže prejaviť.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online