Som vydatá a dlhodobo šialene zamilovaná do iného. Čo mám robiť?

Dobrý deň,

s manželom sme spolu 10 rokov, máme deti. Už 6 rokov udržiavam aj mimomanželský pomer. Je to ten pravý, som si tým istá. S manželom sú v rovnakom veku - ale ich práce, povahy a vzhľad sú úplne odlišné.

Na manželovi mi od začiatku nejaké veci prekážali. Bola som mladá, pochádzam z komplikovanej rodiny. Videla som, že má o mňa úprimný záujem. Konečne so mnou chcel niekto vzťah, deti. Na začiatku sa mi aj páčil a v tej dobe bol jednoducho pre mňa ten najlepší zo všetkých, čo som dovtedy spoznala.

Niektoré veci mi však na manželovi vadia: Ja milujem knihy, on nečíta. Manžel pripisuje veľkú váhu peniazom - zárobku, ale pritom nikomu by nechcel pomôcť (myslím aj v malom - na Vianoce, chorým deťom, komukoľvek). Máme úplne rozdielne názory na politiku, vojnu na Ukrajine, Rómov...

Niekedy žasnem nad jeho komentármi - koho som si to vlastne zobrala. Čo sa týka nášho spoločného sexu, nefunguje to. Nevzrušuje ma to, ani ma nikdy neuspokojí. Nezmení sa to, už som sa snažila to zmeniť.

Teraz poďme k mojej známosti. Nechcem ho nazývať milencom. U mňa to bola láska na prvý pohľad. Máme v mnohom rovnaké názory. Fyzicky ma veľmi priťahuje. Neviem to opísať. To človek musí len zažiť. Aj on je v manželstve a tak ako my, majú deti. Ja som si istá na 100%, že moje deti sú manželove.

Je to všetko veľmi citlivé pre mňa, vôbec o tom takto písať. Neviem ako ďalej. Chcem byť s mužom, ktorého som spoznala. Je to obrovská túžba. Aj on ma miluje. Ale keďže sú v oboch vzťahoch deti, je to ťažké. Už sme sa o tom aj rozprávali aké by to bolo. On sa bojí, že by úplne prišiel o deti.
Ja zase neviem ako by to bolo po finančnej stránke. Našetrené sama nemám nič, len spoločne s manželom. Deti sú ešte malé.

Boli aj pokusy ukončiť to, doma to dať dokopy. Nešlo to. Ani u mňa, ani u neho. Ja som z toho zúfalá, takto mám žiť do konca života. Že túžim po niekom inom, že nie som doma šťastná, necítim sa ani milovaná.

Máj z toho aj veľké výčitky, nechcem nikomu ublížiť, ani deťom, ani manželovi, ani rozbíjať niekomu rodinu. Ale nechcem žiť ani takto, bez neho.
Je to všetko nesmierne boľavé.

Asi ma veľa ľudí odsúdi, keď si to prečíta, že som harpia, zlá matka a ktovie kto ešte, keď som schopná udržiavať takto dlho vzťah mimo manželstva.

Trvá to 6 rokov, z toho 3 sme sa vôbec nestretávali. Tie ďalšie 3 sme sa stretávali, ale tak priemerne - raz do mesiaca na pár hodín. V sexe si rozumieme na 100%, ale nie je to prvoradé, pretože sme vydržali sa aj nestretávať. Inak si len píšeme, takmer každý deň.

Nie je to povrchné, je to veľmi hlboký vzťah. Rozumiem si s ním takmer vo všetkom. Keď o neho prídem viem, že už nikto iný nebude ako on, prídem o lásku.

Čo sa týka mojich detí, tie nadovšetko ľúbim.

Čo by som mala v takejto situácii robiť?

Mám sa porozprávať s mužom, ktorého milujem a urobiť spolu nejaké rozhodnutie?

Je tu nejaké rozhodnutie vôbec správne?

Ďakujem za odpoveď