Sklamanie z partnera počas tehotenstva. Ako sa preniesť cez toto obdobie?

Dobrý deň,

som rozvedená a z manželstva mám syna. S terajším priateľom sme spolu 3 roky a čakáme bábätko. Prešli sme si rôznymi búrlivými obdobiami. V lete minulého roka som sa s ním rozišla, pretože sme mali medzi sebou veľa vecí, ktoré nás rozdeľovali (moja túžba po rodine, jeho nerozhodnosť, časté hádky, problémy v sexe).

On ma vtedy začal neskutočne prehovárať, aby som sa k nemu vrátila, že si mnohé veci uvedomil, že som jediná, ktorú bude už navždy ľúbiť. V tom čase sa im v rodine narodilo bábätko a on mi každý deň vypisoval, ako by chcel mať so mnou dieťa, ako mu chýbam ja i môj syn.

Po pár mesiacoch ma zlomil a vrátila som sa k nemu. Vo veľa veciach sa zmenil k lepšiemu. Môjmu synovi sa venuje viac ako jeho vlastný otec, majú spolu krásny vzťah. Napriek problémom sa mi po čase podarilo otehotnieť a bola som neskutočne šťastná, že ešte budem mať ďalšie dieťatko, po ktorom som roky túžila.

No veľmi ma trápi, že môj partner nedokáže prejaviť radosť, alebo so mnou nezdieľa toto obdobie. Síce mi tvrdí, že sa na dieťa teší, ale podľa jeho správania to nie je vidieť. Som už v 7. mesiaci. Pred pár dňami sme sa pohádali pre úplnú somarinu, chytil amok a začal po mne ziapať takým spôsobom, že to musel počuť celý barák. Vykričal mi kopec vecí, ktoré ma dosť zasiahli.

Stalo sa to už viackrát aj počas tehotenstva. Raz som musela zavolať sestru, pretože som sa ho bála. Nakoniec som ho musela vyhodiť z bytu, pretože sa vôbec nedokázal ovládať.

V takých chvíľach mám pocit, že vôbec nemá úctu k ženám, resp. že nemá žiadne city. On nemá pochopenie, keď som na niečo citlivejšia, keď ma niečo trápi a potrebujem sa vyplakať, radšej sa zavriem v izbe, aby ma nevidel, lebo aj to mi vyčíta.

Ani raz mi sám od seba nepovedal ako sa na bábätko teší, ani mi bruško nepohladká. Občas mám pocit, že sa mu hnusím, ako by som bola tučná z prejedenia. Včera keď bábo kopalo, som mu priložila ruku na brucho a po pár minútach z neho vybehla nejaká poznámka, že to moje "brušisko".

Ja mu ani nemôžem povedať ako veľmi ma jeho správanie trápi. On nemá dosť empatie, aby ma pochopil a vždy to skončí hádkou, že ho za všetko kritizujem.

Veľmi ma trápi, že toto krásne obdobie nezdieľa so mnou. Stále nad tým rozmýšľam, tak rada by som mu povedala, ako sa cítim, ale nemôžem, lebo viem, že by to nepochopil a otočil by všetko proti mne. Nedokážem sa cez to preniesť, opätovať mu objatie, bozk. Proste je to múr, ktorý stoji medzi nami a je stále hrubší a hrubší.

V ostatných veciach, je ako partner v pohode. Akurát ja som človek, ktorému nestačí povedať 2x denne, že ma ľúbi, keď to z jeho správania proste nie je cítiť.

Ako sa cez toto trápenie mám preniesť?

Stále nad tým premýšľam. V noci nemôžem spať a trápi ma, že sa takto cítim, keď by som mala prežívať to najkrajšie obdobie v živote ženy.

Za odpoveď ďakujem