Dobrý deň,
5 rokov som žila s partnerom, ktorého milujem a vždy som neskutočne milovala. Spoznali sme sa a presťahoval sa ku mne a mojim 3 deťom. Prispôsobil nám svoj život.
On je bezdetný, deti nikdy nechcel. Zo začiatku si zvykol a moje deti mu neprekážali. Trávili sme veľa času spolu, mali spoločne aktivity, boli sme šťastní. Asi po 2 rokoch začali hádky, začal byť často nervózny. Myslím že aj z toho, že sme viacmenej žili z mojich peňazí. Ja som dobre zarábala a on mal veľké dlhy, tak jeho výplata išla na splátky. Dal mi čo mohol, no nestačilo to. Začala som sa cítiť, že mu dávam všetko po partnerskej stránke a aj materiálnej. On si to nevážil. Nastali hádky a on sa cítil ponížene.
Viem pekne vyčistiť žalúdok. Keď však nemám uznanie, tak sa cítim ako keby som mala na starosti ďalšie dieťa. Vždy pri mne stál. No ak sa mu nepáčil môj nazor, tak bol výbušný a dohnali sme to aj do bitiek. Bola to horská drahá. Dni neskutočnej lásky alebo napätia a hádok. Veľakrát som ho vyhodila z bytu. Veľakrát odišiel sám a spal v aute. Začal vlastnoručne stavať dom na mojom pozemku. Ďalší úver. Vždy som túžila, aby bol šťastný a plnil si svoje sny. Túžil mať psov. Kúpil si ich a dal ich k domu, ktorý sa nikdy nedokončil. Došli peniaze. Denne sa o nich stará a má môj obdiv. Nemal peniaze, preto bol často smutný a nervózny. Ja som mu často peniaze dala. Potom som mu to vyčítala, čo ma mrzelo. Často som mu vravela, že nie je chlap a ak nemá peniaze, nech si nájde ďalšiu prácu. Podarilo sa. No začal chodiť maximálne vyčerpaný a už nemal na mna čas ani náladu.
Taktiež doma nemal pokoj. 3 deti sú 3 deti a pubertiaci a problémy s nimi nám vôbec nepomáhali. Nemal na mna čas, tak som v lete išla s najmladšou dcérou na dovolenku. Tam som stretla muža, brala som ho ako kamaráta. Vypĺňal mi to prázdno, čo mi chýbalo po mojom partnerovi. Ostala som s ním v kontakte aj po dovolenke, no nič k nemu necítim. Vždy milujem svojho partnera.
Zlom nastal vtedy, ked prišiel jeden večer opitý a začal biť mňa a udrel aj moju staršiu dcéru, keď sa ma zastala. Vtedy odišiel z domu a žil v nedostavanej stavbe 2 mesiace. Ja som sa cítila hrozne. Zrútil sa mi svet. Prežila som peklo. Išla som s tým kamarátom z dovolenky na dovolenku. On to berie už vážne. Žije ďaleko a stretneme sa raz za 3 mesiace. Pre mňa je len útočisko od problémov. Nevie, že mám niekoho. Vlastne nevedia o sebe. Môj partner sa vrátil domov po tých dvoch mesiacoch. Nič už nebolo dobré. Aj ked sme obaja veľmi chceli, nenašli sme spoločnú cestu. Milovali sa a hádali. Minulý týždeň som našla v jeho mobile správy, že si píše s kolegyňou. Hoci to nebolo nič vážne, vydatá kolegyňa, že vraj to bola len útecha, potreboval sa niekomu posťažovať. Nič spolu nemali.
Ja s tým druhým áno, vrátilo sa mi to. Verím mu, no tak to zabolelo, že odišiel a našiel si podnájom. Sme v kontakte a oboch nás to mrzí. Keď nie sme spolu, tak je všetko ok. Keď sme spolu, tak sa doslova žerieme. Nevieme už spolu fungovať. Obaja sme si ublížili.
Raz mi povedala vešstica, že on odíde sám z môjho života a príde nový muž a v mojom srdci bude láska. Chcem jeho no nevieme spolu fungovať.
Čo s tým druhým?
Namotal sa a plánuje si so mnou budúcnosť. Je ku mne dobrý, no nepriťahuje ma. Pomáha mi finančne, robí to rád. Som zmätená.
Ďakujem
Dobrý deň,
mám pocit, že toto je ukážková situácia, keď žena na seba prevezme všetky funkcie v domácnosti. Vy ste robili všetko a aj mužské úlohy. Vrchol Vašej obety bolo to, že kým on zarábal hlavne na splácanie jeho dlhov, vy ste zabezpečovali chod domácnosti. Od jeho vstupu do rodiny nemusel nič, o všetko ste sa postarali vy. Samozrejme, že bol príjemným spoločníkom, bez starostí, spokojný a uvoľnený.
Pýtate sa, kde ste urobili chybu, keďže mu nič nechýbalo a aj tak bol nevďačný. Presne toto je tá chyba - to, že ste robili všetko. Čo ste mali urobiť je to, že hneď ako sa nasťahoval, mali ste trvať na tom, že bude pracovať a prispievať finančne. Že mal dlhy? Vtedy si mal nájsť druhú prácu. Zároveň ste mali trvať aj na tom, že Vám bude pomáhať s chodom domácnosti a aj s výchovou detí. Vy ste ho však od všetkého odbremenili a on si v podstate užíval prázdniny. Komu by nebolo takto dobre? Samozrejme, že bol tým pádom kľudný a s úsmevom Vás čakal doma. Do toho ste mu ešte plnili ďalšie sny, čiže stavbu domu na Vašom pozemku (prečo ste toto dovolili asi nepochopím), kúpu psov. Urobili ste všetko, čo ste mu na očiach videli. Kto v rodine býva zvyčajne takýto obetavý? Áno, matka. Pouvažujte, či sa Váš vzťah časom neposunul do tejto roviny. Robili ste všetko, obetovali ste sa a on si to nevážil? Mali ste robiť presný opak. Zbaliť mu veci a vyhodiť ho z domu. Ale nemyslím tým do domu na Vašom pozemku.
Spomeňme si teraz na Vášho priateľa z dovolenky. Je do Vás blázon a výborne si rozumiete. Prečo? Lebo ho nemilujete a zrejme mu to dávate neverbálne jasne najavo. A on sa o Vás stará aj napriek tomu. Ale prečo? Lebo ste mu dovolili byť mužom a dovolili ste mu postarať sa o Vás. Lebo v tomto druhom vzťahu Vám je to aj celkom jedno čo sa stane.
Vás stále trápi prvý vzťah. Myslím, že s bývalým partnerom ste si vzájomne urobili veľa zlého a začať odznova by nebolo rozumné. Z môjho pohľadu aj kvôli jeho agresivite voči Vám a aj Vašim deťom. Už to, že zdvihol ruku na Vaše dieťa by mal byť dôvod na to, aby ste s ním prerušili kontakt. Všeobecne spomínate deti v tomto vzťahu dosť málo. Akurát to, že deti mu nevadili. Ešte, aby mu vadili, veď boli doma. Zažili však asi dosť nepríjemné situácie, od hádok až po bitku.
Nechcem sa Vás dotknúť, ale asi by bolo vhodné venovať nejaký čas len im, bez muža. Či už starého, alebo nového.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online