Prílišná pedantnosť verzus psychická choroba manžela. Ako ďalej?
ZodpovedanéDobrý deň,
s manželom sme spolu 16 rokov, z toho 13 rokov manželia a máme 2 školopovinné deti. Vzťah fungoval pár rokov úplne v poriadku. Chodili sme do prírody, venovali sa záľubám, bolo nám fajn. Potom prichádzali menšie nezhody, nakoľko máme iné povahy. On - racionálny a organizovaný introvert. Ja - emocionálny, spontánny a prispôsobivý ambivert. Záľuby a aj hodnoty máme spoločné.
Najviac nezhôd bolo okolo domácich prác. Vyžadoval neustály poriadok, veci dotiahnuté do detailov. Veľa vecí mi vyčítal - príliš patriarchiálny prístup k rozdeleniu domácich prác a úloh. Aby som sa vyhla konfliktom, tak som sa prispôsobovala. Ale akonáhle som niečo nedodržala ako chcel on, reagoval prehnane a urážal ma.
Ako som nastúpila do práce, tak sa to zhoršilo. Už som nevládala dodržať jeho "štandard" a nastavovala si hranice. Konflikty som najprv brala ako normálne, ale začalo sa to stupňovať - neodložený vysávač, zabudnutá fľaša dieťaťa alebo nevytiahnutá zástrčka, či príchod z návštevy o polhodinu neskôr, zmena účesu, hocijaká drobnosť. Nasledoval výbuch a tichá domácnosť. Stále som sa domov vracala s pocitom stiahnutého žalúdka, čo zase bude. Označuje ma za chorú, nezodpovednú. Kedysi som mávala pocity viny a strachu, čo zase bude doma, keď prídem z práce.
Snažím sa pracovať na sebe, ale zažívať výbuchy kvôli banalitám mi nepríde ok. Domov sa už neteším. Krátke chvíľky pokoja sa striedajú s obdobiami kontroly a konfliktov.
Posledné obdobie som si uvedomila, že je to celé choré, manipulatívne a obsesívne správanie. Začali sme sa od seba vzdaľovať aj fyzicky. Mám podozrenie, že má psychickú chorobu, OCD, resp. si odniesol z domu nejaké zlé vzorce správania. Aj svokor prehnane reaguje na mnohé banálne veci a má z veľa vecí prehnaný strach.
Má to vplyv aj na deti, ktoré sa tiež boja jeho reakcií. Kameň úrazu je upratovanie. Všímam si, že aj poklamú alebo hladia stopy, aby sa vyhli konfliktu s ním.
Nechcem manželstvo nechať stroskotať, ale neviem ako ďalej. Nechce o tom so mnou komunikovať a ani to riešiť. Vždy to otočí na mňa a nevie sa ani ospravedlniť.
Aký ďalší krok urobiť?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Manžel sa zaľúbil do kolegyne a ja som ako bez duše. Ako sa mám pohnúť ďalej?
- Po narodení spoločného dieťaťa nám viazne komunikácia vo vzťahu. Dá sa to zac...
- Ako postupovať, aby mi manžel nerozkazoval a pustil ma do práce?
- Ako sa zbaviť pocitu, že môj život s partnerom je len premrhaný čas?
- Je nocovanie 18-ročného syna u priateľky v poriadku?
- Ako ukončiť vzťah so ženatým mužom?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Domáce práce v spoločnej domácnosti u svokry212
- Ako máte rozdelené domáce práce s manželom?24
- Manžel sa po narodení dieťaťa zmenil35
- Ženské verzus mužské práce - náročnosť práce a výplata10
- Aké sú možnosti vzdelávania dieťaťa s poruchami správania?1
- Môže sa školský poriadok meniť v priebehu školského roka?2
Dobrý deň,
domov má byť miestom, ktoré je bezpečné, kde si môžeme po celom dni vydýchnuť a nabrať nové sily, ktoré potrebujeme pre každodenné fungovanie.
Pre Vás sa však stáva miestom, kde nikdy neviete, čo sa bude ďalej diať, aká bude atmosféra a nálada. Domov prichádzate so stiahnutým žalúdkom a v strese, že čo sa Vám ujde dnes. Čo zase nebude na svojom mieste, čo sa mu nebude páčiť. Istý je tu iba vinník - vy. Sama vidíte, že jeho nervozita a agresivita sa stupňuje a je úplne jedno, či je to psychická porucha, alebo zlý príklad v detstve a prenášanie vzorov do súčasného života. On to totiž nechce riešiť v žiadnom prípade a z choroby obviňuje Vás.
Môžete totiž za všetko čo sa urobí, ale aj neurobí. Môžete za to, čo sa uprace - neuprace. Vlastne môžete za jeho zbabraný život, lebo nie ste schopná pri starostlivosti o deti, zamestnaní a ďalších povinnostiach splniť jeho požiadavky na domácnosť. A to už musíte uznať je obrovský problém.
Máte však aj ďalší problém, strach Vašich deti, ktoré začínajú klamať, len aby sa vyhli svojmu despotickému otcovi. A práve tieto deti Vám môžu dať otázku, prečo ste ich pred ním neochránili. Nikto od Vás nečaká, že sa naučíte bojové umenia a manžela spacifikujete. Máte však možnosť najlepšieho riešenia - zbaliť seba a deti a urýchlene odísť z tohto negatívneho, stres vyvolávajúceho prostredia, kde vás nečaká nič príjemné.
Pýtate sa teda nakoniec, aký ďalší krok urobiť. A ja Vám môžem napísať len jeden, ktorý je možný. A to von z prostredia, ktoré bolo doteraz vašim domovom. Ak totiž ostanete, bude Vás aj naďalej deptať a tyranizovať, kým to psychicky nevydržíte a zložíte sa a on bude konečne môcť potvrdiť to, čo tvrdil stále, že nie ste v poriadku a ste chorá.
Odíďte od neho. Ak začne komunikovať a prosiť Vás, nech sa vrátite, začnite si dávať podmienky. Vyšetrenie u psychiatra by malo byť jednou z nich.
Ak však ani Váš odchod nepochopí a bude pokračovať v tyranizovaní a despotizme, ukončite to raz a navždy. Nikto totiž nemá chodiť domov zo strachom. Z Vašich slov však cítim, že ten strach je obrovský.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online