Dobrý deň,
mám 30 rokov, priateľ je o 11 rokov starší. Sme spolu 3 roky a nedávno sa vyjadril, že sa necíti na spolužitie a ani na posun vo vzťahu. Má rád svoju samotu a bojí sa spolužitia. Ja to akceptujem. Rozmýšľam však inak, nemôžeme spolu ďalej fungovať. Nerozumiem tomu, prečo sa stále potom ku mne vracia.
Ako sa mám od neho odpútať?
Ďakujem
Dobrý deň,
partner nechce ani počuť o tom, že by Váš vzťah posunul a že by ste s ním založili rodinu, kde samozrejme patria aj deti. Správne ste to teda vyhodnotili, že nemá zmysel investovať čas, peniaze a energiu do takéhoto neperspektívneho projektu. Tri roky je už naozaj dosť dlhá doba na to, aby ste sa posunuli, prípadne vedeli, čo od neho očakávate. Samozrejme, nikoho nemôžete nútiť nasilu, aby s Vami ostal, prípadne mal rád. Keď to nejde a nefunguje, treba si úprimne povedať, že iná možnosť ako rozchod neexistuje.
Na otázku, prečo Vás partner teda stále kontaktuje je odpoveď to, že to robí preto, lebo mu to dovolíte. Nemám totiž pocit, že by ste mu striktne zakázali akýkoľvek kontakt s Vami. Ale keďže ste to ešte nerobili, tak ani nevieme aká by bola, prípadne aká bude jeho reakcia. A keďže sa s ním už nemáte záujem stretávať, môžete bez rizika stanovovať podmienky.
Poďme teda do toho. Oznámte partnerovi, že Váš vzťah končí a vy si želáte, aby Vás nekontaktoval žiadnym spôsobom.
Tu sa môžu stať tieto situácie. Prvá je, že sa mu to rozloží v hlave a príde na to, že o Vás nechce prísť a radšej popustí z svojich zásad. Alebo môže nastať iná situácia, kedy bude rád, že Váš rozchod prebehol jednoducho a nebude mať snahu ozývať sa.
A ako teda prežiť rozchod?
Keď milujete, je celkom jedno, či sa jedná o super chlapa, alebo o muža, ktorý za veľa nestojí a ku dnu sťahuje aj Vás. Trpíte a trápite sa rovnako. Tieto Vaše pocity sú úplne v poriadku. Nezakazujte si ich, skôr sa ich snažte precítiť tak, ako si to vyžadujú.
Chce sa Vám plakať? Tak plačte.
Chce sa Vám kričať? Kričte.
Máte chuť nadávať? Tak to urobte!
Prvú fázu rozchodu, čiže smútok a ľútosť si musíte prežiť. Ak to preskočíte, dobehne Vás to. Ideálne by bolo, keby ste to mohli prežiť s blízkou osobou. Myslím tým kamarátku, susedu, kolegyňu. Jednoducho kohokoľvek, kto je ochotný Vás počúvať. Máte v sebe obrovské množstvo pocitov a tie musia von. Počítajte s tým, že prvé dni pôjdete sama sebe, ale aj okoliu na nervy. Budete totiž dookola opakovať to isté. Jedného dňa sa však stane zázrak a vy sa zobudíte síce naštvaná, ale už bez smútku. Tým pádom ste skončili so smútkom a začnú vo Vás stále viac rezonovať pocity ako sú hnev hlavne na bývalého partnera, ktorý neurobil vôbec nič preto, aby ste boli spolu. No a potom to už budete mať vyhraté.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online