Priateľ chce ísť s kamarátkou na 2-dňový koncert a aj u nej prespať. Mám mu dôverovať?

Dobrý deň,

s priateľom som už cez 10 mesiacov s tým, že som prijala, aká je jeho persona, jeho kamarátske vzťahy so ženami. Objavil po dlhom čase svoju spriaznenú dušu, svoje zrkadlo, s ktorým si veľmi dobre rozumejú vo viacerých veciach. Už len to, že ho zaujíma psychológia, ktorú ona študuje. Naučí sa veľa od nej, dá mu porozumenie, nenudia sa.

Častokrát za ním prišla bez ohlásenia. Spočiatku mi to robilo problém, cítila som, že mu nemôžem úplne dôverovať, ale nechala som si to prejsť hlavou a nakoniec prestala robiť z toho vedu. Až kým neprišiel ku mne s otázkou, či by mohol ísť s ňou na koncert v meste, kde býva. Nevidela som nič zlé na tom, pokým som sa nedozvedela, že je to na dva dni a chcel by u nej prespať. Ona býva s rodičmi. Podľa jeho slov sa nechcel v noci vracať naspäť vlakom a takto je to lepšie. Čím viac som do neho zabŕdala, dostali sa ku mne ďalšie info, že ona tam nechce ísť so žiadnym iným mužom, pretože sa bojí. Ide o obojstranný záujem o koncert. Ona nemá vzťah.

Priateľ mi ju chcel predstaviť, aby sa moje obavy zminimalizovali alebo úplne odstránili. Stále mám v sebe zlý vnútorný pocit, preto ju ešte nechcem stretnúť. Sľuboval mi, že nebude na koncerte vôbec piť a ani nič podobné, nemám sa ničoho obávať. Potom prišiel na mňa s otázkou, či by som mala niečo proti tomu, že by si tam zahúlili, pretože ona má kontakty a vedela by niečo zohnať. Toto sa mi už vôbec nepáčilo, už info, že u nej prespáva sa mi zdalo na hrane. Keď som sa s mojimi obavami obrátila na neho, že sa tam môže "uvoľniť" atmosféra a niečo sa stať, čo by sa nemalo, on mi dal odpoveď, že robím z neho niečo, čo nie je, teda alkoholika, atď.

Vždy mám z neho pocit, že mi to povie s tým, aby počul môj názor, a keď je negatívny aj tak bude konať podľa seba. Keďže ona študuje psychológiu, myslím, že by mala vedieť, čo je ešte v poriadku a čo už cez. On chcel ísť za ňou už dávnejšie, ale nakoniec nešiel, pretože som s tým nebola úplne stotožnená.

Keby sa ho nespýtam na ňu, tak by som ani nevedela, že boli spolu vonku, a že sa s ním chce stretnúť znova. Myslím si, že som dosť tolerantná voči nemu, ale mám svoje hranice. Myslím si tiež, že by sa mu nepáčilo, keby robím niečo podobné. Vidím, že to nie je úplne "čisté", tak ako to opisuje.

Mám sa stále obávať, alebo začať znova veriť?

Ďakujem