Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej situácie. S manželom sme spolu 10 rokov a máme dve deti. Dcérka chodí do školy, syn do škôlky. Pred dvomi rokmi nás opustil so slovami, že miluje inú. Dostal na výber a on si vybral.
No ako to býva, tak po pár dňoch zistil, čo urobil. Prosil, či sa môže vrátiť. Ja som ho milovala a deti boli malé, tak som mu dala šanca. Pol roka nás navštevoval, nežil s nami. Chodil k nám, venoval sa deťom. Dokazoval si, že opustiť nás bola chyba. S milenkou vzťah ukončil.
Lenže za ten čas, odkedy od nej poriadne odišiel, ja som sa stretávala s kamarátom. Píšem si s ním nejaký ten rok, nikdy sme sa nestretli a nikdy sme si nepísali viac ako je “správne” . Ale keď manžel odišiel, chcela som ho vidieť a stretnúť. Veď som bola svojím spôsobom slobodná. Žiaden sex, žiadne bozkávanie. Len priateľstvo, z ktoreho sme obaja cítili, že to nie je len kamarátstvo. Keďže som ja nemala uzavreté city ohľadom manžela, tak sme sa do ničoho nehrnuli. Bol tu vždy, keď som ho potrebovala. Mali sme medzi sebou nekonečné rozhovory a zábavu. Nikdy nič nezneužil, hoci mohol. Chémia je tam neskutočná.
Rozum mi prevládol nad city a nechcela som robiť rýchle rozhodnutia. Hlavne kvôli deťom. Po 6 mesiacoch ostal môj kamarát iba kamarátom. Cítila som sklamanie z jeho strany a zároveň radosť, že deti budú v úplnej rodine. Manžel sa veľmi zmenil. Odišli sme do iného mesta a začali sme odznova. Je úžasyný, pozorný, až ideálny.
Robí všetko, aby som bola šťastná ja a aj deti. Ja aj tak šťastná nie som. Ľúbim ho, ale nie je to ako kedysi. Je vo mne diera do tej bolesti, ktorou som si prešla. Už to necítim ako predtým. Občas si napíšem s kamarátom a vždy mi ostane smutno. Niekedy si poplačem, lebo srdce ma ťahá za ním. Nehovoríme si žiadne namotávacie sloá a ani sľuby. Chýba ma. A ja chýbam jeho.Nechcela by som opustiť rodinu. Nechcem, aby si deti tým znova prešli. Nechcem urobiť chybu ako ju urobil môj manžel.
Nechcem mu ublížiť, hoci on mne ublížil. Srdce ma však ťaha za iným a ja to len potláčam.
Prešlo už 6 mesiacov a mňa to stále ťahá za kamarátom.
Ako mám ďalek pokračovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
pokračovať by som Vám odporučila individuálnym poradenstvom. Nemám vo zvyku ľudí hneď posielať do poradne, no mám dojem, že Vám by to značne odľahčilo situáciu.
Potrebovali by ste si ako sa vraví v sebe si upratať, zistiť, čo skutočne chcete, čo je pre Vás priorita. Hlbšie sa pozrieť na situácie, emócie a myšlienky, ktoré tvoria váš svet. Následne urobiť a prijať rozhodnutie, ktoré bude pre Vás (nie Vaše deti, ani manžela) najmenej zraňujúce, resp. najviac prijateľné.
Prajem Vám nájdenie tej Vašej správnej cesty životom.
Mgr.Veronika Rosinová
Poradenské a konzultačné centrum Nové Zámky, Súkromná poradňa psychológa
web: www.pkc-psycholog.eu
tel: 0917 022 755
mail: rosinova.pkc@gmail.com