Náš vzťah ničia deti. Ako máme spolu žiť?

Dobrý deň,

to, čo pokladáte za mínusy vo vzťahu a na čom Váš vzťah končí a prechádza krízou je spôsob výchovy vašich detí. To, že je Váš manžel autoritatívny a vy zase chápavá a benevolentná, tak to sa dlhé roky využívalo ako jeden zo spôsobov výchovy. Volal sa Antropologický. Základnou myšlienkou bolo, že jeden z rodičov bol „zlý“ a trval na dodržiavaní pravidiel a zásad. Druhý rodič bol pripravený pochopiť, pohladiť a byť tu pre deti vždy, keď to potrebujú. Občas sa takýto spôsob môže použiť, keď to deti už trošku preháňajú. Dlhodobo sa však udržať nedá. Prečo? Pretože jeden z rodičov je dlhodobo pokladaný za toho „protivného“ uhundranca, za ktorým sa ale v prípade problémov nejde. Aj tak všetko okomentuje, zamietne a nepochopí. Často si túto nálepku potom túto nálepku nesie až do konca života, aj keď to môže byť dobrák od kosti. Na druhej strane - druhý z rodičov je super. Je s ním zábava, len sa neberie až tak vážne pri dôležitých témach.

Predstavte si teraz, že by obaja rodičia boli rovnakej povahy a obaja boli autoritatívni „protivní“ uhundranci. Akú výchovu by deti dostali a čo by z nich v dospelosti vyrástlo? Zrejme by pravidelne využívali služby psychoterapeuta a zrejme by boli aj dlhodobým užívateľom liekov. Naopak, keby boli obaja rodičia benevolentní zástancovia výchovy „dieťaťu sa má dovoliť všetko,“ vyrástli by z takých detí egoisti zameraní len na seba.

Vaša kombinácia pováh a štýlu výchovy je ideálna. Len ste si vzali do hlavy, že použiť sa môže len jedna z nich. Ideálna je kombinácia týchto štýlov. Urobiť kompromis, stretnúť sa niekde v strede a dohodnúť sa na tom, čo bude dobré.

Namiesto toho, aby ste problém riešili, tak ste od neho zbabelo ušli. Výchova detí však v rodine nebýva často tým najhorším, čo sa musí riešiť. Sú oveľa horšie veci, ktoré vás môžu stretnúť. To znamená, že akýkoľvek problém budete riešiť tým, že pôjdete od seba?

Pretože dôvod rozchodu „výchova detí“ pre mňa nie je dôvod. Je to len časť činností, ktorú zabezpečuje rodina. Tak sa spamätajte a pokiaľ Vám na deťoch aspoň trochu záleží, začnite spolupracovať a riešiť to, čo treba.

A je jasné, že v prvom rade treba riešiť Vás dvoch. Nájdite si párového terapeuta a pustite sa do práce.

Problémy sú na to, aby sa riešili a nie na to, aby sa od nich utekalo.

A pamätajte si - najťažšie je urobiť prvý krok. Potom to už ide...