Dobrý deň,
už 6 rokov som vydatá, máme dve deti: 4-ročné a skoro 2-ročné dievčatko. Môj muž je strašný sebec, nevšíma si ma a vôbec si ma neváži. Vo vzťahu som už dosť nešťastná, veľa sa hádame a nevidím svetlo na konci tunela.
Ako otec je dobrý. Avšak moje požiadavky neberie ako priroritu. Neakceptuje ma, preto ma neakceptujú ani deti. Príde domov z roboty, ľahne si a spí. Vstane a ide preč. Každú sobotu chodí preč za svojími aktivitami a ja som sama s deťmi. Keď sme preč, tak ani nezavolá. Keď ho poprosím o pomoc, tak povie, že to nebude robiť. Keď sa dohodneme na nejakom čase, aby prišiel, tak nepríde. Ani nezavolá a nepovie, že bude meškať. Keď som chorá a zavolám mu, že potrebujem pomoc, tak zloží telefón. Nepríde, vraj nemá čas. Všetky moje sviatky v podstate odignoruje.
Ako človek nie je zlý, je introvert, nemá extra kamarátov, má robotu a svoje aktivity. Mne by to ani tak nevadilo, keby som videla, že mu na mne záleží. Keď sa nerozprávame, tak nemá záujem to riešiť. Podľa neho je všetko ok.
Ako žiť v manželstve, v ktorom som ukradnutá?
Ako ho donútim komunikovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
neviem ako ste na svojom manželovi závislá ohľadom financií, ale tento muž si nezaslúži pozornosť, ktorú mu venujete. On sa vlastne nepodieľa na chode domácnosti a fungovaní rodiny vôbec. Ak ho poprosíte aj o pomoc pri prácach, ktoré robia iní muži vo svojej rodine bežne, tak odmietne. Keď ho požiadate, aby prišiel, lebo potrebujete niečo vybaviť, nepríde. Keď príde domov, ľahne a spí. Ak náhodou nespí, tak nie je doma. Cez víkend má svoje aktivity, takže ste opäť sama. Nezaujíma sa o Vás, nepočúva Vás, neakceptuje Vás. Vrchol je že ignoruje všetky Vaše sviatky.
Viem si predstaviť, že to nie je jediné ako sa k Vám správa. Predpokladám, že je to ešte horšie, len Vám bolo trápne rozpisovať to všetko, čo má proti Vám. A po tomto všetkom je Vaša otázka, že ako prežiť v takomto vzťahu. Otázka by zrejme mala byť, že ako čo najskôr odísť z takého vzťahu a ako čo najskôr zabudnúť na všetko, čo bolo z jeho strany povedané, vyčítané, vyhádané. Správa sa k Vám horšie ako, vlastne ani neviem porovnať, či sa správa ešte k niekomu horšie ako k matke svojich detí.
Je potrebné pozbierať zvyšky sebavedomia a postaviť sa mu. Ignoruje Vás? Ignorujte aj vy jeho. Nebaví sa s Vami? Robte to aj vy. Úplne najlepšie by bolo na chvíľu si od seba oddýchnuť. Napríklad u rodičov.
Vy ste predsa nešli do vzťahu s tým, že budete neviditeľná, prehliadaná a neakceptovaná. Pomaly si však na to začínate zvykať. Problém je, že toto jeho správanie vidia aj Vaše deti a začínajú ho opakovať po ňom. Nenechajte to len tak, bráňte sa!
Aby ste na to neboli sama, pohľadajte si v okolí terapeuta alebo terapeutku a rozoberte všetko, čo Vás trápi. Nemusíte urobiť totiž zmenu okamžite. Je však jasné, že je nevyhnutná.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online