Má môj muž právo vyčítať mi, že nemá žiadny sociálny život?

Dobrý deň,

Vaša otázka je, či má manžel právo Vám vyčítať, že nemá sociálny život. Mám pocit, že tu máme ďalšieho muža, ktorý si myslel, že príchod dieťaťa do rodiny nič nezmení a on bude fungovať vo svojom starom overenom spôsobe života. Keby sa jeho sociálny život odohrával len mimo vašej domácnosti, zrejme by ste neboli nadšená, ale on chce pokračovať v návštevách priateľov aj u vás doma. To mi pripadá dosť nezrelé a detinské. Žena dva mesiace po pôrode s malým dieťaťom, ktoré navyše celé noci nespí musí byť nesmierne unavená. Ak je len trošku všímavý, musí to vidieť. Do takejto atmosféry privádzať priateľov, ktorých zdravotný stav nepoznám a ohrozujem tým zdravie manželky a svojho dieťaťa mi pripadá veľmi nezodpovedné. Už ani nespomínam to, že u Vás musí byť zrejme dosť hlučno. To môže u Vás vyvolávať nervozitu, ktorá sa ľahko prenesie na dieťa. Správne teda trváte na tom, aby sa u Vás takéto stretnutia nekonali.

Čo vidím ako problém je to, že Váš manžel bude zrejme chcieť pokračovať vo svojom predchádzajúcom živote a nasilu ho doma neudržíte. Ak by ste to skúsili príkazmi, predpokladám, že sa u Vás doma bude čoraz častejšie vyskytovať syndróm tresnutých dverí – čiže ak potrebuje ísť von, vyvolá hádku aj kvôli hlúposti, potom sa urazí a s výčitkou „strašne si sa zmenila“. Prípadne „s Tebou sa nedá žiť“, tresne dverami a odíde.

No a čo s touto situáciou? Neviem, ako medzi vami funguje komunikácia, nakoľko sa viete dohodnúť a urobiť kompromis. To však neznamená, že jemu sa kompromisne dovolia všetky potreby, koníčky, teda ako to voláte – sociálny život a vy budete len ustupovať.

Počas týždňa je zrejme manžel v práci, neviem však ako to u vás vyzerá cez víkend. Upratujete, nakupujete, varíte spolu? Alebo to robíte vy, či manžel? Ak je celá domácnosť na Vás a on oddychuje, je najvyšší čas ho začať zapájať do bežných domácich prác. Nie však príkazmi, zákazmi, zvýšeným hlasom alebo hádkou. Skôr s pokojom ho požiadať o pomoc pri bežných činnostiach, ale všetko s mierou a postupne. Môže nastať situácia, že to odmietne. Neurážajte sa, nekomentujte. Po určitom čase to skúste opäť. Cieľom je, aby ste začali kooperovať a fungovali ako rodina. Lebo teraz mi to pripadá, že vy fungujete ako matka s dieťaťom a on ako slobodný a bezdetný muž. Každý malý úspech je pre váš vzťah dobrý, je však nutná Vaša trpezlivosť. Asi budete musieť naučiť manžela byť ešte aj otcom. Lebo zatiaľ to vyzerá tak, že to, že je otcom si akosi neuvedomuje.

A nakoniec, práva sa veľmi často spájajú s povinnosťami, tak sa skúste zamyslieť či sú na oboch stranách rovnaké, alebo niekto z vás ťahá za kratší koniec.