Je šanca, že mu ešte budem niekedy dôverovať?

Dobrý deň,

práve som čítala Vašu odpoveď na otázku týkajúcu sa nevery. Napíšem Vám aj môj príbeh.

Ešte v čase, keď sme boli zasnúbení, tak ma partner podviedol formou vypisovania si s kolegyňou. Sľúbil, že to už nespraví. Spravil to zase s tou istou. Rozišiel sa so mnou na deň. Potom sa vrátil, že spravil chybu. Nedávno sa však priznal, že to spravil preto, lebo ho kolegyňa odmietla. Odpustila som mu. Veľmi som ho ľúbila, vzali sme sa.

V manželstve som mu jeho prešľap nevedela zabudnúť, ale mali sme okrem horších aj pekné chvíle, i keď veľakrát pri mne nestál, keď som ho potrebovala. Máme spolu 5-ročné a 2-ročné dieťa. Manžel mal minulý rok boreliózu, druhý stupeň. Ja som bola na všetko sama, lebo on stále spal a iba sa na všetko sťažoval. Starala som sa o neho, o dom, deti, domácnosť a psa.

Bola som z toho frustrovaná, zlá aj na muža. Nemal vo mne podporu, akú potreboval a ochladla som k nemu. A takto sa niesol celý rok.

Namiesto hľadania riešenia v našom vzťahu si manžel začal vypisovať s inou kolegyňou -mladou, pojašenou. Od októbra si písali, v decembri sa s ňou aj vyspal, kým som ostala s deťmi u našich v smútku, lebo zomrela moja starká. Dozvedela som sa o všetkom až počas Vianoc u našich. Tam sa priznal ku všetkému, ako si bol párkrát s ňou sadnúť namiesto toho, aby bol v práci, ako jej kúpil darčeky...

Keď sme sa rozprávali a pýtala som sa ho, že čo ďalej, tak mi hovoril, že on na ňu nevie prestať myslieť, že sa potrebuje pozbierať. Pohádali sme sa, dala som mu rozvodové papiere. On ich podpísal, ja ešte nie. Mohol ich kľudne roztrhať, ale podpísal ich a hodil to na mňa, že v konečnom dôsledku za všetko môžem ja.

V nevraživom duchu sa niesli celé dva mesiace, keď som odišla s deťmi k rodičom, odsťahovala som sa úplne. Správal sa ku mne hrubo. Po celý čas bol deti pozrieť len dvakrát, aj to až ku koncu druhého mesiaca. Osočoval ma pred všetkými, milenku si aj s partiou doviedol až do domu. Napriek tomu som za ním išla a pokúsila sa o záchranu, ale odmietol ma.

Po ťažkých týždňoch som si začala žiť svoj život v ďalekom okrese. Začala som plánovať, čo bude s nami ďalej. A zrazu sme mu začali chýbať. Ozval sa, že nás chce naspäť, že to spolu dáme a je ochotný zúčastniť sa aj manželskej poradne.

Ja sa do toho domu už nedokážem vrátiť. Bola tam ona, videla som videá, na ktorých sa otŕčala, fotila. Muž bol medzitým aj na dovolenke. Jej doniesol šperk, deťom len po kuse oblečenia. Tvrdí však, že veľmi všetko ľutuje a chce všetko zachrániť. Ja neviem už ani čo chcem. Náš vzťah teda nikdy nebol idylický, ale v podvedomí som sa ho nikdy nevedela vzdať. Tento rok to malo byť 10 rokov, čo sme spolu a 6 rokov ako sme manželia. Máme podaný návrh rozvod a ja neviem, čo mám robiť a ani ako sa mám cítiť.

Je šanca, že mu ešte budem niekedy dôverovať?

Kde je záruka, že ma viackrát nepodvedie, že sa naozaj zmení a bude lepší partner a otec?

Ďakujem