Je moja mama týraná?

Dobrý deň,

mám pocit ako keby môj otec mamu dlhodobo psychicky týral. Teda ona to často takto pomenováva. Následne však dodá niečo v zmysle: "A však nie je až taký zlý. Včera bol na mňa dobrý." Obdeň mi zase volá, že vrieskal a rozkopal dvere a pod.

Aby som Vás uviedla do obrazu, otec bol vždy veľmi prchký a veľa kričal. Neviem o tom, že by mamu niekedy zbil, ale často hrozne kričí a popritom rozbíja veci. Dokonca ich hádže tak, že raz mi preletela váza popri hlave, mame zase vidlička. Mama je dlhodobo na invalidnom dôchodku a otec pracoval. Posledný rok si vybavil na ňu opatrovateľský a v práci skončil.

Keď mi volá, že rozkopal skriňu, tak jej poviem, nech sa s ním rozvedie. Ona opakuje, že kam pôjde a kto sa bude o ňu starať. Ja mám 32 rokov, skvelého manžela, 2 malé detičky. Mladší syn kvôli zdravotným problémom nenastúpil do škôlky. Starší začal ZŠ, dokončujeme si RD a fakt nestíham sa starať aj o ňu. Bývajú cca 50 km od nás a často mi mama volá aj s plačom, že je tyran a celé hodiny to riešime. Problém je, že ona ako keby nič podniknúť nechcela. Vždy to ukončí, že tak už to je a nedá sa nič robiť. Dokonca sa to otočilo často proti mne, keď som sa jej pred ním zastala. Vrieskal po mne, že čo sa starám, že mama to preháňa.

Otec porobí len najnutnejšie a dokáže hodiny stráviť pri TV alebo mobile. Všade je bordel, 2-dňový riad v dreze. Keď tam s malými prídeme a ozvem sa, tak vraj preháňam s hygienou. Nadáva mi, že deti majú preto slabú imunitu. Chodíme tam kvôli mame 1-2x za mesiac na pár hodín. Je mi nepríjemné, aký je otec stále nervózny a vulgárne nadáva, ak s ním na 100% človek nesúhlasí. Každý pohár v poličke musí byť ako on povie.

Viem, že je ťažké sa starať o mamu, lebo je imobilná. No i napriek tomu mi príde jeho správanie neprijateľné. So starším bratom sme obaja odišli z domu hneď po maturite. On chodí domov asi tak 2x do roka, lebo žije v zahraničí. O odchode z domu sme snívali hádam od 12 rokov.

Ľúto mi je maminy, ale ona sa stále len sťažuje. Nikdy reálne nechce nič podniknúť proti otcovi. Mne je z toho často ťažko a deti už plačú, že prečo sa im nevenujem, keď 2 hodiny volám s mamou. Keď sa neozvem, píše mi 4 smsky za doobedie či žijem a čo je s nami. Často som z toho vyčerpaná, ale nechcem sa na ňu vykašľať. Už aj tak mám výčitky svedomia, že ja si žijem pekný život a ona musí takto trpieť.

Je podľa Vás psychicky týraná?

Čo mám robiť, aby som sa zachovala správne?

Ďakujem