Dokáže sa po rokoch pasívneho života môj manžel ešte "prebudiť"?
ZodpovedanéDobrý deň,
s manželom som 17 rokov. Vždy bol taký, že ho bolo treba do niečoho posúvať. Máme jedného syna, dnes už tínedžera. Roky som pracovala z domu, výchova i domácnosť boli v mojej réžii. Ja som syna učila bicyklovať, korčuľovať, hrala som s ním futbal. Ak som nepovedala mužovi, aby ho cez víkend zobral hrať futbal či do kina, samému by mu to nenapadlo.
Pripadá mi, že vie žiť iba podľa toho, čo mu kto nadiriguje. Rokmi som z neho unavená, znechutená. Pri hádke mi vyčíta, že som robila z domu a mala som na všetko čas. Mám pocit, že ho ako otca suplujem. Ak nič nevymyslím, sme doma. On introvert, ja extrovert. Syn sa vo všetkom obracia na mňa, zdôveruje sa mi. Mužov otec - môj svokor je tiež pasívny. Vždy mu stačilo ísť do práce a domov.
Takýto život ma ubíja. Mám 44 rokov a pocit, že ak sa niečo nezmení, tak ani nemá cenu zostať spolu. Posledné roky je ešte pasívnejší. Vyhovára sa na prácu a na to, že syna už nič nebaví. Niečo mu navrhne, syn povie nie a on si spraví čiarku, že veď chcel. Syn chce ešte aj do fitka chodiť so mnou. Keď poviem, aby išiel s otcom, tak s ním nechce ísť.
Hrozím sa toho, keď dieťa odíde z domu, ako budeme s mužom fungovať. Nemáme nič spoločné a 90% našich rozhovorov je o synovi. Keď sme chceli druhé dieťa, na všetko mal muž výhovorky.
Veľmi zle som znášala, že druhé dieťa nechcel. Aj som chodila k psychologičke. Tá mi povedala, že ho musím postaviť pred hotovú vec a rozhodnúť za neho. Myslím, že tam som nejako náš vzťah pochovala a bola vnútorne nahnevaná, že dieťa nechce. Som unavená, že musím byť v rodine hnací motor a chcem viac myslieť na seba. Akonáhle popustím, obaja sú zmätení a nevedia sa pohnúť.
Kde som urobila chybu?
Dá sa takýto chlap nejako "prebudiť"?
Mám si robiť svoj program s kamarátkami a podobne?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Manžel sa zaľúbil do kolegyne a ja som ako bez duše. Ako sa mám pohnúť ďalej?
- Po narodení spoločného dieťaťa nám viazne komunikácia vo vzťahu. Dá sa to zac...
- Ako postupovať, aby mi manžel nerozkazoval a pustil ma do práce?
- Ako sa zbaviť pocitu, že môj život s partnerom je len premrhaný čas?
- Je nocovanie 18-ročného syna u priateľky v poriadku?
- Ako ukončiť vzťah so ženatým mužom?
Dobrý deň,
rozumiem ako sa cítite. Myslím, že je medzi Vami výrazný rozdiel v povahách a aj v rýchlosti.
Viem si predstaviť, že keby ste sa vybrali na výlet na bicykloch, tak vy budete v cieli nedočkavo vyzerať, kde asi je a on by možno do cieľa ani nedošiel. Máte jednoducho iné životné tempo. Viem si predstaviť, že aké obavy máte z toho, že jedného dňa syn odíde z domu, čo nemusí byť až taká hudba budúcnosti. Stačí, ak si vyberie vysokú školu mimo blízkosti bydliska. To bude skutočná previerka Vášho vzťahu s partnerom, pretože ste ešte príliš mladá, aby ste svoj život len tak „doklepali“. Na druhej strane nedať si druhú šancu a neskúsiť Váš vzťah zlepšiť by bolo zbabelé.
Vy máte obavy z pomalosti a malej angažovanosti Vášho partnera. Jeho možno desí Vaša rýchlosť a akčnosť. To však nezistíte, keď si nedáte šancu vykomunikovať si to. Problém však je aj Vaša nenaplnená túžba po druhom dieťati. Myslím, že je to stále vo Vás a ovplyvňuje to Váš vzťah k nemu. Jednoducho mu neviete odpustiť, že v tom čase nestál pri Vás a nesúhlasil s druhým dieťaťom, aj keď ani ja veľmi nerozumiem prečo, lebo podmienky ste na to mali ideálne. A tak sa dnes môžem len domnievať, že to bolo kvôli skutočnosti, aby sa o Vás nemusel deliť s ďalším členom domácnosti. Ak však chcete s partnerom ostať, je nutné mu odpustiť. Bez odpustenia sa ďaleko nedostanete. Skúsenosť s terapiou už máte, to je v tomto prípade veľmi dobré.
Po vyriešení odpustenia by som Vám navrhovala párovú terapiu. Na jednej strane by ste pod dohľadom vysvetlili mnohé veci a nastavili nové pravidlá, ale zároveň by ste museli spolupracovať na plnení úloh, ktoré by vám zadal terapeut. Vôbec však neviem odhadnúť, či by Váš partner s párovou terapiou súhlasil.
Tak ešte raz. Prestaňte sa obviňovať a hľadať vinníka za túto situáciu. Ak budete mať záujem, vždy je možnosť začať odznova. Ak to nepôjde, v poriadku. Aspoň ste to skúsili. Odchod dieťaťa z rodiny je totiž veľká skúška. Buď to partnerov spojí a oni si začnú užívať „slobodu“ spoločne, alebo ich to rozdelí, záleží len na nich.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online