Buď sa pohneme ďalej spolu, alebo sa rozlúčime. Rozhodla som sa správne?

Dobrý deň,

s partnerom som bola 3 roky. Doteraz sme sa stretávali pravidelne ale diskrétnejšie kvôli okolnostiam. Veľká láska. Dala som mu teraz na výber. Buď sa pohneme ďalej spolu, alebo sa rozlúčime.

Cítila som sa čím ďalej tým horšie. Cítila som, že dávam veľa, bola som vystresovaná, unavená, zničená, vytrápena kvôli nemu. V tejto situácii som nevidela budúcnosť, keď jeden dáva a druhý vzťah tají.

Stále som počúvala to isté, ako sa máme viac spoznať, ako ma on miluje, ako potrebuje čas na doriešenie svojich vecí. Nič však nerobil, žiadne činy. Popri mojom nátlaku uprednostil jeho deti a svoju situáciu, kde sa necíti na vzťah aký ja momentálne chcem. Nehnevám sa kvôli tomu. Každý máme na výber.

Hnevám sa za to využívanie, ťahanie času, presviedčanie o niečom čo o rok o dva o 5 rokov nemusí nikdy byť. A mne budú najkrajšie roky pri ňom utekať a on bude spokojný na obidve strany. Vzťah sa skončil s krikom a hádkou. Ja som tá, čo je na vine, lebo ja chcem teraz hneď normálny život. Zatlačila som vedome. Nejde o city, že by som ho neľúbila a vyrobila som zbytočný problém. Išlo o to, aby si uvedomil, že takto v takýchto podmienkach cesta nevedie.

Viackrát sme sa o tom rozprávali a vždy boli len reči, činy nikde. Vykričal mi, že nečakám. Čakala som 3 roky a mal dosť času. A ja nemám charakter, pretože s ním nechcem ostať v kontakte. Nemám potrebu a cit, kde som zainvestovala všetko do vzťahu, mám cit využívania. Je urazený a ja tiež.

Bolo to správne?

Ja myslím, že áno. Prerušila som kontakt všade, mám taký pocit. Dýcham slobodné, nemám stres. Chcem žiť pre seba momentálne a žiadny vzťah nechcem. Nemyslím, že by som mala mať pocit, že som niekomu ublížila, že si dovolím tu pre neho nebyť.

Máte iný názor?

Ďakujem