Babka sa ľutuje a pokúšala sa o sebevraždu. Mám jej dovoliť budovať si vzťah s vnúčatami?

Dobrý deň,

mám dilemu ohľadom vzťahu moje deti a svokra, teda vnúčatá a babka. Podľa môjho názoru je svokra psychicky labilná povaha. Veľakrát sa pri bežnom rozhovore začala ľutovať a rozplakala sa. Často spomínala, že skončí ako jej otec, že ju život už nebaví. On sa obesil, keď ona mala 30. Aj ona sa pokúsila o sebevraždu, chcela sa predávkovať liekmi.

Veľmi často začne slovne napádať svokra. Keď sa začne svokor brániť, tak svokra sa rozplače. Vraj prečo na ňu útočí. Keď sme kúpili dom, chodila nám tam vyplakávať a vyhrážať sa, že sa zabije. Vraj taký starý dom nám bude na oštaru. Ja som sa vtedy v záujme zachovania mojej psychickej pohody od nej ostrihla. Keď sa aj náhodou stretneme, tak už mi vyššie spomínané veci nerobí.

Teraz ide o moje deti. Viem aká je, tak im bránim nejakému väčšiemu kontaktu s ňou. Deti majú 1 a 2 roky. Maximálne raz za čas nejaká návšteva. Bojím sa o nich, že by ich mohli také reči a plač poznačiť. Prípadne by im mohla ublížiť. Mne samej to spôsobovalo zlý psychický stav. Po každej návšteve som prežívala stres a úzkosť.

Na druhej strane mám myšlienky, že pripravím svoje deti o babku. Bojím sa, že mi to budú niekedy vyčítať. K druhým starým rodičom, teda k mojim rodičom chodia pravidelne a aj ich strážia.

Čo je v tomto prípade správne?

Ako sa zachovať?

Je môj strach opodstatnený?

Ďakujem