Ako vysvetliť mužovi, že materská dovolenka nie je iba dovolenka?

Dobrý deň,

obraciam sa na Vás s mojou situáciou, pretože ma zaujíma Váš názor a dúfam, že mi možno poskytnete iný pohľad na vec.

Môj muž si myslí, že má väčšie právo na oddych ako ja. On pracuje a ja som "iba" na materskej. Celý piatok a sobotu strávil na mobile a dnes náročky vyvolal hádku za hlúposť len preto, aby sa mohol uraziť, "plesknúť" dverami a odísť na pol dňa von. Takže ďalší deň voľna pre neho. Na telefóne hráva hry a pozerá youtube videá. Chápem, že dochádza do práce a je náročné pre neho šoférovať 2 hodiny denne. Na druhej strane by si mohol oddýchnuť v piatok a venovať sa nám cez víkend. Nočné zmeny nerobí. Ja beriem materskú na plný úväzok, nonstop som s deťmi, varíme, čítame si, chodíme na prechádzky. Beriem to tak, že on je v práci od 8:00 do 17:00 a ja tiež "na materskej" od 8:00 do 17:00 a potom už by som čakala, že budeme rovnocenní.

Cez všedné dni ho nechávam oddychovať, ale aspoň hodinku denne by sa mohol venovať deťom. Nechcem po ňom žiadne zázraky, no dnes ho starší nazval "ujo" (ujo prišiel domov) a normálne ma to zabolelo. Hráva sa s nimi len veľmi málo. Keď mu aj dám deti na stráženie, vidím že na neho rozprávajú, objímajú ho, oduševnene mu niečo vysvetľujú, ale on len nezúčastnene odpovie "aha super" a ani nevie, o čo sa jedná. Ani na tie deti nepozrie a pokračuje si robiť svoje - mobil, "šlofík" a pod.

Jeho komunikácia so mnou vyzerá rovnako. Keď mu deti nechám na celý deň/dva, nič nerobí, ignoruje ich, maximálne im dá kúpený príkrm s tým, že v jednej ruke lyžička, v druhej telefón a ešte mi povie, že si to neviem zariadiť - veď on by to v pohode zvládol.

Myslím, že aj keby mu deti nechám na mesiac, tak sa nič nezmení. Zaplatil by niekoho, kto sa postará o deti a vybavené. Je mi najviac ľúto hlavne našich detičiek. Obidvaja sú chlapci a vidím, že ich trápi a frustruje, že ich otec nevníma.

Snažím sa byť milá na neho, no žiadna zmena. Keď mi už dôjde trpezlivosť a náhodou mu niečo vytknem, alebo ho poprosím, nech sa viac venuje deťom, urazí sa a je tichá domácnosť. Bola som aj ráznejšia a prísnejšia jedno obdobie, no ani to nezabralo. Jeden čas som sa dokonca zbalila a išla k mame na niekoľko týždňov, no ani to nepomohlo. Bral to ako dovolenku. Stále sľubuje, že pôjdeme na terapiu, ale zatiaľ sa vždy na niečo vyhovoril.

Všetko vybavujem ja - od rekonštrukcie izby až po termíny u pediatra, oslavy, darčeky. Deťom tiež kupujem a vyberám hračky ja, na naše výročie si ani raz nespomenul sám od seba. Keď sme spolu začínali, tak bol milý a pozorný. Brával ma na výlety, s prvorodeným synom mi na začiatku pomáhal. Dokonca ho aj prebalil, nakŕmil, no neskôr ho to asi prestalo baviť. Funguje zase ako za slobodna a odo mňa očakáva možné aj nemožné. Deťom sa naozaj venujem, máme krásny vzťah a veľmi ich ľúbim. Otca ako mužský vzor im na 100% nahradiť nedokážem.

Už sme toto spolu riešili veľakrát a vždy sa to zlepší na týždeň - dva. Následne sa venuje hlavne sebe a svojím záľubám. Mne vyčíta, keď niečo nie je upratané, keď večeriame neskoro.

Skúšala som aj zmenu výzoru a postoja, aby som ho zaujala. On si to ani len nevšimol. Mám pocit, že ho doslova otravujeme, keď sa s ním snažím rozprávať ja alebo deti. Len niečo odvrkne, ani nezdvihne zrak od telefónu. Založiť rodinu sme si chceli obaja, aj detičky (1- a 3-ročné) boli plánované.

Ako na neho?

Má to zmysel?

Ďakujem