Ako sa zbaviť pocitu, že môj život s partnerom je len premrhaný čas?

Dobrý deň,

uvažujem, čo sa asi musí udiať, keď sa v minulosti idylický vzťah zmení na paródiu šťastného vzťahu. Nepomáha Vám, nezaujíma sa o Vás, sexuálny život nemáte žiadny, neustále sa hádate. A teraz budem trošku neetická, ale úplne sa vykašlal na Vás aj na dieťa a jediné, čo ho poteší je keď príde domov a vy aj malý ste preč. Čo na takom správaní môžeme vidieť? Sebectvo a záujem o uspokojenie výlučne svojich potrieb. Vy však aj napriek tomu uvažujete, ako by ste to medzi vami vylepšila. Ale ako, keď nereaguje na nič? A čo je to za nezmysel, keď niekto, kto by mal byť pre Vás najbližší sa k vám správa horšie ako k nepriateľovi?

Keby ste boli iný typ povahy, poradila by som Vám, aby ste mu tie dva roky, počas ktorých sa takto správa vrátili. A nech si to zažije aj on sám, najlepšie rovnakým spôsobom. Ignorovať ho, nevšímať si ho. Jednoducho robiť presne to, čo robí on. Nech vie, aké to je.

Neviem, či Vás dobre odhadnem, ale pripadáte mi skôr ako citlivý typ ženy, ktorá namiesto toho, aby partnerom poriadne zatriasla, nech sa spamätá, bude do nekonečna hľadať chybu v sebe a snažiť sa zachrániť, čo sa dá. Áno, súhlasím s Vami, potrebovali by ste sa vyrozprávať, pouvažovať. Aj ja Vám odporúčam psychológa, prípadne terapeuta. Ak by sa dalo, tak čo najskôr. Lebo akokoľvek nad Vami uvažujem, vždy mi príde rovnaká myšlienka. A len vy môžete posúdiť, či je správna.

Takže o čo ide? Mám pocit, že máte všetkého už po krk a súrne potrebujete vypnúť, zastaviť sa a oddýchnuť si. Ideálny by bol pre Vás wellness víkend s kamarátkou, ale pokojne aj s malým. Vypadnúť aspoň na chvíľu zo stresového prostredia a pouvažovať čo ďalej. Meniť situáciu a človeka môžete len vtedy, keď to chce aj on. Lenže pri ňom nevidím absolútne žiadnu snahu o zmenu. A vtedy sa môžeme aj na hlavu postaviť. Keď nechce, tak nič nezmení. A ten Váš partner to veru nechce.