Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Som matka dvoch deti, tretie bolo neplánované. Ja som po treťom bábätku túžila, no manžel už nechcel.
Manžela som si stále doberala, že ešte tretie by sme mohli mať. A ono to naozaj prišlo. Veľmi krátko po druhej sekcii. Doktor mi odporučil umelé prerušenie zo zdravotného dôvodu.
Konzultovala som to aj s inými gynekológmi a tí mi povedali, že nie je dôvod na umelé prerušenie. Dúfala som, že mi povedia, že musím ísť na umelé prerušenie, ale nestalo sa tak.
Dostala som strach, že ako zvládnem starostlivosť o deti. A manžel bol ten, kto ma povzbudzoval, že to zvládneme. Aj keď som mala jeho podporu, necítila som úľavu a istotu, že to dieťa chcem. Každý deň som bola na tom inak s rozhodnutím. Stále som mala v hlave ruptúru maternice, predčasný pôrod a aj to, kde dáme druhú postieľku. Že budem potrebovať súrodenecký kočík a ďalšie nezmyselnosti.
Na umelé prerušenie som sa objednala a aj ho zrušila. Znovu objednala a nakoniec aj išla. Nemôžem teraz tomu uveriť, že som to spravila. Vtedy som to tak jednoducho cítila.
V ten večer pred umelým prerušením som bola aj s manželom rozhodnutá, že ráno termín zruším. Skoro ráno mi ale úplne preplo, zbalila si veci, osprchovala sa a donútila manžela, aby ma zaviezol, že som naozaj rozhodnutá.
Odvtedy to mam stále v hlave. Cez deň niekde v pozadí, večer to na mňa doľahne viac. S manželom sme sa rozprávali o tom len tesne po zákroku. Akceptuje moje rozhodnutie, nič mi nevyčíta. Ja mám ale už dlhšiu dobu potrebu sa s ním o tom rozprávať. Chcem vedieť, že na to niekedy myslí ako by bolo s ďalším dieťaťom. Nedokážem mu o tom hovoriť nahlas, nejde to zo mňa von
Ako si mám odpustiť?
Hľadám rôzne spôsoby ako sa s tým zmieriť. Poradňa Alexis, ale rada, že mám požiadať dieťa o odpustenie ma ešte viac ranila. Modlitby, tie ma asi najdlhšie držali v psychickej pohode.
Potom som tu na koníkovi natrafila na ženu, ktorá prežíva niečo podobné ako ja. Tak sa mi na chvíľu uľavilo, že okrem mňa je ešte aj iná krava, čo spravila niečo tak hrozné. Potom som sa na chvíľu "zamestnala" ženami tu na MK, čo chceli ísť na umelé prerušenie a snažila sa ich odhovoriť.
Sú to len krátkodobé náplaste. V skutočnosti aj keď ich odhováram, tak dúfam, že to aj tak spravia. Nech v tom nie som sama.
Čo mi odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
vnímam, že ste sa viac menej impulzívne rozhodla pre možnosť potratu.
Podľa mňa to bolo Vaše právo a Vaše rozhodnutie.
Hovoríte, že sa s manželom chcete o tom porozprávať. Naberte odvahu a dajte to zo seba von, porozprávajte sa s ním o tom.
Ak je to pre Vás ťažké naživo, napíšte mu list, tak ako ste to napísala mne. Spýtajte sa, čo si o tom myslí on. Z toho, čo píšete verím, že Vás podporí a budete sa môcť pohnúť ďalej a venovať sa naplno svojím ďalším dvom deťom.
Veľa odvahy a úprimnosti praje
Mgr. Andrej Naščák
Tel: +421 948 034 613
Mail: a.nascak@gmail.com
Web: www.onlineterapeut.sk/