Ako riešiť problém s peniazmi vo vzťahu?

Dobrý deň,

s mužom máme dve deti - školákov. Dohodli sme sa, že ostanem doma, aby som s nimi bola, keď budú chorí. V meste, kde bývame nemáme rodinu a nemal by kto s nimi byť v čase choroby a prázdnin.

Dohodli sme sa, že on mi bude mesačne posielať 150 eur, plus dostanem prídavky. Z týchto peňazí platím stravu do školy mesačne 140 eur, doktorov (ortopéd, strojček na zuby), potreby do školy, obuv, potvrdenia na šport, zubárov, futbal 200 eur za 5 mesiacov, šetrenia deťom 60 eur mesačne, svoju poistku 30 mesačne, telefón. Každý deň chodím do obchodu.

Keď napríklad poviem mužovi nech kúpi smotanu, tak mi povie, že mám navariť niečo iné bez smotany. Keď poviem, aby kúpil pečivo, tak pre 4 osoby na celý deň, večeru, raňajky a desiatu deťom do školy kúpi 5 rožkov. On ide jedenkrát za týždeň na nákup, denné nákupy robím ja. Oblečenie deťom kupujem tiež len ja.

Ešte mi závidel, keď mi v septembri prišlo 100 eur ako príspevok na prváka navyše. To že som za to kúpila školskú tašku a peračník ho netrápi. Len vidí, že mi cinklo 100 eur navyše. Keď napríklad poviem, že idem s deťmi k zubárke a potrebujem 70 eur na dentálnu, tak mi povie, že mám zaplatiť a potom mi peniaze dá. Peňazí sa však nikdy nedočkám.

Mužovi sa teraz znepáčilo, že som dieťa prihlásila na jeden krúžok bez toho, aby som sa muža opýtala. Dieťa prišlo za mnou, že ho chce absolvovať .

Od septembra mi prestal posielať tých 150 eur. Čiže doteraz žijem z prídavkov, ktoré donedávna boli 60 eur na dve deti a z tých 60 eur som platila vyššie spomenuté, keby nemám našetrené a neposielali by mi moji rodičia, tak som stratená.

Je to finančné týranie?

Snažím sa predávať oblečenie a hračky po deťoch, ale to je len malá čiastka.

Keď som mu teraz vravela, že dostanem prídavok 120 eur a za stravu platím 140 eur, že mi to nevychádza, tak povedal, že mám prepísať prídavky na neho. Vraj on to z toho bude platiť rád (ešte aj posledné peniaze mi chce zobrať.)

Nebola som na gynekológii už 6 rokov, lebo sa platí 100 eur ročný poplatok a jednoducho na to nemám peniaze.

Muž dáva do prenájmu dve nehnuteľnosti, čiže k platu má ešte dva príjmy.

Teraz som sa rozhodla, že po 11 rokoch pôjdem do práce. Mám veľký strach, že už nič neviem. Bojím sa toho, že ako sa začlením, že niečo v práci pokazím a nepôjde mi to.

Mám vyhliadnutú jednu prácu, len tam mi zase nejdú autobusy a sú tam aj nočné. Muž mi zakázal používať auto na iné účely ako pre deti do školy a zo školy. Mám vyštudovanú vysokú školu, no najradšej by som išla niekde upratovať, vykladať tovar. Bojím sa ísť vykonávať zamestnanie, ktoré som vyštudovala.

Ako to bude, ak deti ochorejú, ako budú cez prázdniny?

Ako sa nepodcenovať a veriť si v zamestnaní aj po 11 rokoch doma?

Ďakujem