Ako oživiť city k manželovi?
ZodpovedanéDobrý deň,
s manželom sme spolu pomaly 16 rokov, je medzi nami 7-ročný vekový rozdiel. Ja mám 41 rokov, on 35 rokov. Spolu máme 6,5-ročného syna.
S manželom sme sa spoznali v práci, ja som sa vtedy rozvádzala. Bol stred môjho vesmíru, všetku pozornosť som venovala len jemu. Po všetkých stránkach nám to fungovalo výborne. Prerobili sme spolu náš dom, nasťahovali sa.
Keď som mala 35 rokov, rozhodli sme sa pre umelé oplodnenie, lebo sa mi nedarilo dlho otehotnieť a roky ubiehali. Zlom nastal po synovom narodení. Jednoducho som sa zmenila. Manžel mi často vyčíta, že som voči nemu ako kameň. Sex išiel úplne bokom, skoro vôbec ho nepotrebujem. Manžel je taký, že potrebuje pozornosť, dotyky a samozrejme sex. Mali sme na túto tému veľa rozhovorov, niekedy prišli aj hádky, neskôr sa na čas všetko stabilizovalo. Potom však znova príde obdobie, že nepotrebujem dotyk, pohladenie, pozornosť a už vôbec nie sex.
Starám sa o seba, cvičím. Manžel ma už aj podozrieval, že mám niekoho iného. Vraj nie je možné, aby som bola taká odmeraná, náladová, nepríjemná. Ja však s čistým svedomím môžem povedať, že som nikdy okrem neho s nikým nič nemala a ani nič nevyhľadávam. Som si toho všetkého vedomá, ale neviem si pomôcť. Mám pocit, že najlepšie roky u mňa už prešli a po toľkých rokoch mi je až trápne prejavovať lásku. Všetku svoju pozornosť venujem synovi a domácnosti. Teraz pôjde do školy, takže pre mňa nastanú nové situácie. Starám sa o celú domácnosť, manžel je stále doma - pracuje z domu. Myslím, že sa tým všetkým až príliš zaoberá. Sleduje každú moju reakciu, každý môj pohľad. Rieši a to, že či mu odpoviem, keď mi povie, že ma ľúbi. Rieši aj to, či si ho všímam a ako s ním hovorím.
Je to pre mňa psychicky náročné. Snažím sa, ale niekedy mám pocit, že ani to mu nestačí. Vyslovene ma tlačí k múru, je to pre mňa frustrujúce. Niekedy sa doma ani neviem uvoľniť, lebo vnímam to, ako na neho pôsobím, či sa tvárim milo, či reagujem tak, ako si on predstavuje. Rieši aj to, že ako budeme fungovať, keď budeme na dôchodku. On sa snaží prejavovať mi city, ale ja to nejako nedokážem. Neviem, čo sa vo mne udialo a rada by som to dala do poriadku. Nechcem o neho prísť, ale sama si musím priznať, že city voči nemu už nie sú ako pred 16 rokmi.
Rada by som našla riešenie. Nie som proti návšteve sexuológa a ani proti manželskej poradni. Aj som mu to povedala. Chcem, aby bolo všetko v poriadku.
Dá sa s tým ešte niečo urobiť?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Manžel sa zaľúbil do kolegyne a ja som ako bez duše. Ako sa mám pohnúť ďalej?
- Po narodení spoločného dieťaťa nám viazne komunikácia vo vzťahu. Dá sa to zac...
- Ako postupovať, aby mi manžel nerozkazoval a pustil ma do práce?
- Ako sa zbaviť pocitu, že môj život s partnerom je len premrhaný čas?
- Je nocovanie 18-ročného syna u priateľky v poriadku?
- Ako ukončiť vzťah so ženatým mužom?
Dobrý deň,
každý vzťah prechádza vývojom a mení sa. Mení svoju intenzitu a hĺbku obidvoma smermi. Vzťah sa tým pádom môže prehlbovať, ale aj ochladzovať. Alebo je raz hore, raz dole. Ako na hojdačke.
Keď stretneme muža svojich snov a zaľúbime sa, väčšinou ešte nepoznáme dokonale jeho osobnosť a riadime sa skôr chémiou. A často, keď skončí zaľúbenosť a vzťah prechádza do ďalšej fázy, tak bývajú mnohí prekvapení z toho, že kto je vlastne po ich boku.
Tak ako na všetkom, aj na vzťahu treba pracovať. Mnohí si myslia, že to znamená automaticky to, že budú s partnerom tráviť viac času a prejavia väčší záujem. A to je práve tá chyba. Pevný a zdravý vzťah je založený aj na správnom množstve osobnej slobody a možnosti vydýchnuť si a aspoň na chvíľu sa uvoľniť zo vzťahu. Neznamená to ale, že sa zbalíte a odídete. Znamená to skôr to, že Váš partner to pochopí a nechá Vám priestor. Nechodí za Vami a nedožaduje sa lásky a nežností. Väčšinou je však situácia presne opačná. Keď máte „svoje“ obdobie a partner vidí, že začínate chladnúť, začne sa snažiť ešte viac. Čím sa však viac snaží, tým viac Vás to otravuje, rozčuľuje a aj od seba vzdiaľuje.
Aj pri Vašom vzťahu sa mi to zdá podobné. Je to však o to horšie, že manžel pracuje z domu. Takto ste spolu vlastne nepretržite. To už je slušný stres aj pre vysoko odolné typy. Takže, čo s tým?
Vy ste zažili obdobie, kedy ste si výborne rozumeli, takže viete ako vyzeral vzťah a ako ste sa cítili, keď to bolo v poriadku. Ale vtedy ste ešte boli sami. Zdá sa, že po narodení syna ste všetku pozornosť a lásku ste preniesli na neho a pre partnera neostalo nič. Jeden jej má prebytok a druhý stráda. Ani jedna z týchto možností nie je ideálna. Nevravím, že to musí byť presná polovica. Keď si však predstavíte váhu, momentálne je na jednej strane syn úplne dole a manžel úplne hore. Každým dňom by ste mali misky pomaly vyrovnávať. Netreba sa ponáhľať, času máte dosť.
Zároveň by bolo dobré, aby manžel pochopil, že čim viac Vás bude nútiť k nežnostiam, tým viac ich budete neznášať. Osobne si myslím, že aj malý náznak jeho nezáujmu o Vás by vyvolal väčší záujem, ako ten najväčší prejav lásky.
Ideálne by bolo, keby ste sa mohli dostať k pocitu, že Vám chýba. To je však nemožné, keď Vám neustále stojí za chrbtom. A takých situácií je viac. Vy ale nemáte odkiaľ vedieť, že to čo robíte v najlepšej vôli, robí situáciu ešte horšou.
Preto súhlasím s Vami, že dobrý terapeut by Vám mohol pomôcť. Neváhajte a pustite sa do toho.
V prípade, že ma budete potrebovať aj naďalej, rada Vás privítam na mojom webe, kde nájdete všetky potrebné informácie.
PhDr. Ľudmila Habodász
terapeut
web: www.psychorada.online