Ako obnoviť harmonický vzťah?

Dobrý deň,

s partnerom máme už asi 3 roky taký vlažnejší vzťah. Všetko to začalo, keď som pocítila, že máme iné smerovanie vo vzťahu. Ja som sa veľmi chcela posunúť ďalej (zásnuby, svadba, rodina) a partnerovi vyhovovalo voľné spolunažívanie. Upla som sa na to až natoľko, že som sa dostala do depresií, keď sa mi predstavy dlhšie nenapĺňali.

V tom som otehotnela a aj keď sme bábätko chceli, vo mne sa niečo zlomilo a už som nedokázala pestovať náš partnerský vzťah. Nič mi nie je dobré, nič mi nestačí, všetko čo priateľ pre nás urobí mi je málo.

Rozčúli ma na ňom aj tá najmenšia chyba. Tie dni, keď upadnem do depresie si len opakujem, že ma nemiluje natoľko aby si ma vzal za ženu, že som mu za to zjavne nestála a teraz ho tu drží len spoločné dieťa a nemôžem sa tej myšlienky zbaviť. Tak veľmi som túžila mať “normálny” vzťah v poradí ako sa patrí, najprv svadba z lásky a až potom deti, že ma zničenie tohto sna stiahlo na úplné dno.

Skúšala som terapeuta, mala som nastavenú liečbu AD, no po ukončení terapií je to späť a ja nechcem žiť šťastne len kvôli liekom.

Priateľ je mierne ľahostajný, je mu všetko jedno, všetko je dobre, nikde nevidí problém, 5 sekúnd po hádke sa správa ako by nič. V hádkach len počúva, neodpovedá, nevieme sa konštruktívne porozprávať, no to je skôr jeho povaha, že je so všetkým spokojný, na nič sa nesťažuje. Je to naozaj skvelý otec pre nášho syna, je dobrý človek. Ja nad všetkým príliš uvažujem, stále premýšľam čo keby a ako by to malo byť, som tichá a introvertná, viac rozprávam zásadne len keď som nahnevaná, čo je v posledných rokoch neprimerane často.

Sme spolu 10 rokov, intímne spolu takmer nežijeme a keď áno, tak je to skôr z vnútorného presvedčenia, že už sa naozaj musím premôcť (partner na mňa vôbec nenalieha) a potom len čakám kedy to skončí aby som mohla ísť spať. Bozky sa už dávno zmenili na pusy na líce.

Čo v takom vzťahu robiť?

Ďakujem