Ako ďalej existovať a ako mám vypnúť?

Dobrý deň,

som 17 rokov vydatá a máme 3 deti. Prvorodené dieťa je ZŤP, som s ním na opatrovateľskom, čiže do práce ísť nemôžem. To znamená, že som 17 rokov v jednom kruhu. Poodvážať deti zo a do školy a domácnosť. Stále to isté dookola. V kuse len s deťmi. Žiaden dospelý človek, s ktorým by som sa mohla porozprávať.

Som z toho už na nervy. Manžel pracuje a chodí domov niekedy až večer. Som z toho všetkého psychicky aj fyzicky úplne vyčerpaná a on to nevie pochopiť, Len mi povie, že veď aj keď tak behám, tak chodím autom. Chodím podľa potreby k synovi do školy pomôcť mu, nakoľko je v škole bez asistenta. Niekedy som tam 2x za deň a to 2-4 hodiny.

Ide mi o to, že nemám si kedy ani poriadne oddýchnuť. Keď mám doobeda občas voľno, že nie som v škole, tak musím navariť, nakúpiť a upratať. Stále to isté a chýba mi spoločnosť dospelých. Niekedy som bola večer so známou vonku, no aj to som si s mužom musela v kuse vypisovať.

Keď som párkrát išla von, tak mi to potom vykričal.

A ďalšia vec, čo ma štve je to, že raz som ho nachytala ako si dačo písal na Pokeci s nejakou ženou. Samozrejme, že to rýchlo vymazal. Vraj o nič nešlo. No jasné, že mu neverím, keďže to hneď vymazal. Bolo to asi 6 rokov dozadu a ja mu neverím, že už si nevypisuje.

Neviem ako dlho si s ňou vypisoval. Potrebovala by som aspoň na 1-2 dni vypadnúť z domu bez detí. No nemáme ich kam dať a o to horšie, že jeden je ZŤP.
Samu by ma muž nikdy na noc nepustil.

Čo mám už robiť?

Som naozaj na nervy z toho kolobehu. On nechápe, že potrebujem spoločnosť dospelých. Povie mi, že veď choď s kámoškou na kávu. Ale s akou? Veď nemám ich veľa, keďže nikam poriadne nechodím, lebo vždy mám deti. Nebaví ma už takýto život. On išiel teraz na ,,služobnú cestu". Je to druhýkrát odkedy sme spolu. Išiel od stredy do piatku, no ale proste aspoň niekam šiel bez deti. Viem, že tam pracuje a som si istá, že ma nepodvádza.

Čo mám robiť?

Ďakujem