Musí dcéra chodiť k otcovi, aj keď nechce?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. V roku 2012 som sa rozviedla. Návšteva dcéry u bývalého partnera je na našej dohode.

V čase rozvodu bol bývalý partner nezamestnaný a určili mu výživné 30 eur. Jeho mama mi finančne pomáhala a pre zachovanie dobrých vzťahov som prehltla všetky problémy. Nežiadala som zvýšenie.

S terajším manželom sme čakali dieťa, keď bola dcéra ešte malá. My sme sa začali oslovovať ocko a maminka. Dcéra sa na to naučila. Žiaľ, sme o dieťatko prišli, no oslovenie ocko ostalo. To bol prvý kameň úrazu. Po čase som zistila, že keď dcéra chodí k ex, hovorí jej, že má volať môjho manžela ujo. Káže jej, čo má a čo nemá robiť. Zakázal jej, aby objímala manžela.

Dcéra má 8 rokov a stane sa, že mi odmietne ísť k ex. Ja jej zakazovať a prikazovať nechcem, je veľmi rozumná. A od ex mi často chodí s plačom, lebo jej zas niečo povedal. A to je ďalší problém, lebo ma obviňuje, že ja jej hovorím, aby tam nechodila.

Neplatí mi nič navyše. Teraz bol začiatok školy a jeho zaujímali len krúžky, ale či mám na zaplatenie poplatkov, to nie. Dcéra od neho nikdy neprišla domov s tým, že tati mi niečo kúpil.

Na čo má dieťa nárok?

O zvýšenie výživného samozrejme požiadam.

Musí dcéra chodiť k otcovi, aj keď nechce?

Nechcem, aby sa cítila pod tlakom.

Za odpoveď ďakujem