Dobrý deň,
mám 3,5-ročného syna, za ktorým chodím skoro pravidelne každý mesiac na 2 - 3 hodiny. Hrám sa s ním, rozprávam sa s ním, venujem sa mu. Vzhľadom na to, že za ním chodím len mesačne, tak syn nevie, že som jeho otec a som pre neho len návšteva. Neberie ma ako blízkeho človeka. Keď ho vezmem na ruky, tak neplače a ani nemá tendenciu báť sa ma.
Podal som žalobu na súd na úpravu styku. Chcem si so synom vytvoriť vzťah, chcem byť pre neho bližším človekom a nie len návštevou. Chcem si ho brávať každý druhý víkend k sebe domov, venovať sa mu, dať mu pusu na dobrú noc, popriať krásne sníčky. Takýto vzťah nie je možné vytvoriť v momentálnej situácii, kedy je v prítomnosti matka, na ktorú je syn naviazaný.
Akú mám podľa Vás šancu, že mi súd schváli styk s mojím synom?
Viem, že sa prihliada na záujem dieťaťa a viem, že by si rýchlo zvykol na takýto styk. Veď aj do škôlky chodí s plačom každé ráno a dokonca aj v škôlke plače a aj tak tam chodí.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
nakoľko nepoznám podrobnosti prípadu, neviem, aké máte šance na úspech.Avšak styk s otcom každý druhý víkend je dlhodobý štandard, ktorý začína byť už prekonaný, nakoľko je pre otcov nedostačujúci.
JUDr. Renáta Smetana
hosťujúca euroadvokátka a mediátorka
kancelária: Kniežaťa Pribinu 2, 911 01 Trenčín
mail: info@advokatkaostrava.cz
web: www.advokatkaostrava.cz