Dobrý deň,
dcéra má 2 roky a 4 mesiace a začali sme pekne postupne bez plakania odúčať spať v mojej prítomnosti. Nikdy nespávala so mnou v posteli. Vždy vo svojej s cumlíkom a dávala som jej ruku. Postupne nepotrebovala ani cumlík, nakoniec ani ruku.
Na poobedný spánok sme sa doatali do fázy, že len ju uložím a odídem. Ale nastal zlom. V noci sa budí často na cumlík - inak by nezaspala. Vždy o nejakom čase sa zobudí a pýta sa do postele. Inak veľmi plače. Keď zaspáva, tak vždy musím byť s ňou až kým nezaspí. Pýta si rúčku, poplačkáva - držím a vždy ju nejako ukecám, aby spinkala.
Od malička je veľmi plačlivá a veľmi zvyknutá iba na mňa. Uspatie od niekoho iného nehrozí. Nikdy neprespala celú noc a vždy sa budila veľmi často.
Ako je už väčšia, tak ja už fakt nevládzem. Minimálne raz do týždňa má v noci hodinu - dve, ktoré neprespí a vrtí sa.
Ako mám ďalej postupovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
neviem, koľko má denného spánku. Môžete sa pozrieť aj na to, či ho už nie je veľa.
Vaša dcérka môže byť citlivejšej povahy a tie znášajú odlúčenie veľmi ťažko. Prečítajte si viac o separačnej úzkosti. Taktiež sa zmeny môžu diať, keď idú deťom posledné stoličky.
V každom prípade nepoznám úplne spánkové pozadie, takže neviem vám povedať, čo konkrétne sa u vás mohlo udiať. Častokrát je však liekom blízkosť.
Zuzana Sláviková
holistická spánková poradkyňa
mail: ahoj@spinkajbabo.sk
web: https://www.spinkajbabo.sk
IG: @spinkajbabo