Dobrý deň,
rada by som sa spýtala na spôsob akým sa mám učiť s nevlastným synom.
Som mama troch chlapcov (stredoškolák, druhý stupeň a škôlkar). Manžel má syna v striedavej starostlivosti, ktorý je u nás druhý rok. Resp. od druhého ročníka. Ja som sa so svojimi deťmi učila štýlom, že si vybrali všetke zošity/knihy, prešla som s nimi čo brali v škole, spravili si úlohy. Prípadne som ich preskúšala. Toto sme realizovali stále po škole a do večera mali čas na iné aktivity. Učila som sa s nimi na prvom stupni, teraz sú už viac-menej samostatní.
Takýmto spôsobom som sa začala učiť aj s nevlastným synom, lenže bolo to neúspešné. On si sadne najprv za PC a až potom sa chce učiť, lenže to je už zväčša unavený. Zo slovenského jazyka je slabší. Máva prevažne 2, 3 a občas 1. Preto som s ním častejšie písala diktát, alebo nechala ho prepisovať. To sa však nestretlo s jeho záujmom. Začal plakať a pod. Pri učení sa stále vrtí na stoličke, ľahko "prenesie" pozornosť na iný podnet.
Ako sa mám s ním učiť?
Čo by "zabralo"?
Ďakujem
Dobrý deň,
píšete, že so svojimi chlapcami ste mali nastavený pevný režim, ktorý fungoval. Je to skvelé a zároveň nám to slúži ako odpoveď na otázku. Aj Váš nevlastný synček potrebuje režim.
Neviem nakoľko komunikujete s jeho druhou rodinou. Bolo by vhodné, keby ste sa dohodli na rovnakých podmienkach pre písanie DÚ. Ak sa nedohodnete, nič sa nedeje, stanovíte si pravidlá písania vo svojej domácnosti.
Na začiatok si uvedomme, že deti nie sú stroje. Čo platí na jedno, nemusí na druhé. Každé dieťa nemusí byť jednoktár. Je fajn myslieť aj na tento fakt. Možno to bude prípad aj Vášho nevlastného syna. Nemusí byť vynikajúci v každom predmete. Je skvelé, že sa mu venujete a snažíte sa s ním písať diktáty a robiť úlohy navyše.
Synček môže vo vnútri prežívať ťažké obdobie. Navonok nemusí takto pôsobiť, ale neustála zmena domácností, prostredia, rozvod rodičov - to je vždy stresujúce. Môže trvať veľmi dlhú dobu, kým to všetko dieťa vstrebe. Možno aj preto sa nevie sústrediť.
Píšete, že syn býva v neskorších hodinách unavený a úlohy píšete s plačom. To naozaj nie je dobré. Buduje si v sebe negatívy vzťah k písaniu úloh, učeniu a aj k samotnej škole. Viem, musí to byť náročné, ale skúste ísť stále motivujúcou cestou. Nekričte.
Idem Vám napísať konkrétne odporúčanie z mojej strany.
Navrhnite synovi, že napr. 3 dni v týždni sa bude učiť hneď po tom, ako príde zo školy. Dovoľte mu vybrať si dni - bude to pre neho väčšia motivácia. Potom môže robiť svoje aktivity. Ostatné 2 dni, nech sa učí ako zvyčajne - až keď sa zahrá. Spolu sa potom pozhovárate, kedy sa mu učilo lepšie. Samozrejme, smerujte ho k tomu, že lepšie je učiť sa hneď.
Vyberte vhodné miesto na písanie úloh. Nemalo by byť pri PC, televízii, ale ani v spoločných priestoroch. Najlepšie je mať samostatný stolík, na ktorom sa nič rušivé nenachádza.
Motivujte ho - určite aj okrem PC má rád aj niečo iné. Ak sa ti celý týždeň podarí písať DÚ hneď ako prídeš zo školy, pôjdeme na výlet, do parku...
Využite ako motiváciu starších súrodencov. Nech vidí, že aj oni sa učia, keď prídu zo školy. Môžete si stanoviť v domácnosti "hodinu učenia."
Vytvorte si plagát PRE a PROTI. Spolu si spíšte plusy a mínusy učenia sa po škole.
Za každé písanie úloh bez plaču si lepte na nejaký plagátik hviezdičku, za 20 hviezdičiek môžeš...
Diktáty nepíšte cez plač. Nemusíte ich písať ani každý deň. Dajte synovi možnosť výberu 2 - 3 dní v týždni, kedy bude písať úlohy navyše - diktáty, pravopisné cvičenia.
Verím, že som Vám aspoň trochu pomohla.
V novom školskom roku Vám želám trpezlivosť a najmä veľa šťastne napísaných úloh s nevlastným synčekom.
Prajem pekný deň.
Mgr. Natália Rajnohová
Učiteľka pre primárne vzdelávanie