Dobrý deň,
môj 4-ročný syn chodil bez problémov už druhý rok do škôlky. Tento rok k ním nastúpil nový problémový chlapec, ktorý strašne plače pri príchode do škôlky, na obed vrieska a odmieta spať. Ako to syn videl, tak začal trucovať aj on a do škôlky chodiť nechce. Jedno ráno odmietal vstať, že je unavený. Keď sme ho prebrali a nachystali do škôlky, tak spustil plač, vrieskal, hádzal sa o zem a odmietal z nej vstať. Následne vyzliekal zo seba veci, nevnímal absolútne okolie a ani dohováranie, ani krik. Došlo aj ku kriku, ale nemalo to žiaden efekt. Trvalo to asi 45 minút. Do škôlky nešiel. Nechali sme ho osamote v izbe, dali sme ho ľahnúť. Ukľudnil sa, zaspal. Keď vstal, tak bez problémov pokračoval deň ako keby sa nič nestalo.
Konzultovali sme to s učiteľkami. Pripustili, že spúšťačom jeho správania môže byť spomínaný chlapec. Ale boli prekvapené, pretože akonáhle syn vstúpi do škôlky je to jedno vysmiate veselé dieťa. Učiteľky ho chvália, že s ním nie sú žiadne problémy. Aj deti ho majú radi.
Asi o dva dni na to sa podobná situácia zopakovala v noci. Bol to záchvat nekontrolovateľného plaču, ktorý trval asi pol hodinu. Vôbec nevnímal, že sme na neho rozprávali. Potom sa z ničoho nič zobral, išiel sa vycikať, vrátil sa do postele a spal. Ráno si nič nepamätal. Po dvoch týždňoch sa situácia zopakovala večer pred spaním. Bol unavený. Videli sme to na ňom, tak sme ho zobrali uložiť o čosi skôr ako obvykle. Znova záchvat plaču, vrieskanie, odmietal sa prezliecť do pyžama, umyť zuby, vycikať, absolútne nás nevnímal. V záchvate plaču sme ho dali ľahnúť. Znovu sa sám ukľudnil a zaspal.
Mali by sme to podľa vás riešiť s odborníkom?
Súvisí to s únavou alebo so škôlkou?
Niekedy mám pocit, že aj on by už chcel prestať plakať, ale akoby nevedel. Ak by s to dialo v noci, tak by som povedala, že je to nočný des. Trpel ním v podobnom veku starší syn.
Ďakujem
Dobrý deň,
keďže deti nevedia vyjadriť emócie a často ani to, čo ich ťaží inak ako správaním, stáva sa práve to, že naakumulované zážitky, či pocity sa prejavia v extrémnejšej forme. Silnejšie to tiež býva ak je dieťa unavené, či malo viac emocionálnych podnetov ako zvyčajne.
Ak je v škôlke pokojný, to je veľmi fajn. Doma si zase pocity potrebuje vyventilovať - nebýva to až tak nezvyklé.
Zatiaľ by som nevidela dôvod na riešenie s odborníkom, ale pri dlhodobejších problémoch určite. Skúste mu zatiaľ venovať o trochu viac aktívnej pozornosti ako zvyčajne. Hovorte s ním o situácii v škôlke a o plačúcom chlapcovi. Skúste primerane vysvetliť, čo sa deje. Napr. z akých dôvodov chlapec môže plakať a pod. Do možnej neistoty mu to môže dodať trochu svetla.
Prajem Vám pekný deň,
Mgr. Jana Vranková
www.magneb6.sk
“Horčík a vitamín B6 prispievajú k zníženiu únavy a vyčerpania, k správnej funkcii psychiky a k správnemu fungovaniu nervového systému.”