Som frustrovaná sama zo seba ako matky. Čo mi pomôže?

Dobrý deň,

mám dve deti: 3,5-ročné a 1,5-ročné. Zbožňujem ich, obidve boli vytúžené a dala by som za nich všetko na svete.

Poslednú dobu som však nabrala akúsi averziu voči staršiemu. Má oneskorený vývin reči a žiadnu snahu hovoriť. Spolieha sa len na citoslovcia, ktoré zvláda už aj jeho brat. Partner ho naučil na to, že ho pri každom jedle kŕmi (inak veľmi slabý jedák). Má obdobie, keď všetko, čo poviem ja je reakcia: mamaaaa nie. Sú rána, keď sa ešte len na seba pozrieme a už ho mám dosť. Lezie mi na nervy, keď si pospevuje svoje výmysly. Neustále sa medzi sebou doťahujú a robia si zle. Nemá ani snahu povedať niečo nové, ignoruje moje prosby, žiadosti. Posledná možnosť je len krik, ktorý zväčša pomôže.

Ja sama neviem prečo to tak vo mne voči nemu je a mám pocit, že s tým neviem nič urobiť. Som frustrovaná sama zo seba ako matky. Sú dni, keď sa mi ani nechce vstať z postele a fungovať.

Je niečo, čo by nám pomohlo?

Ďakujem