Dobrý deň,
potrebovala by som poradiť.
Rodičia sa po rokoch rozhodli vrátiť zo zahraničia a deti nastúpili do slovenskej školy (sú na 1. a 2. stupni ZŠ). Neznášajú to tam. Je to pre nich veľmi náročné, ovládajú len hovorovú slovenčinu, učivu dostatočne nerozumejú, chýbajú im kamaráti, nových ešte nemajú. Každý deň je pre celú rodinu boj. Stáva sa, že ráno odmietajú vystúpiť z auta, pri domácich úlohách strašne nervačia, všetko v škole je otrasné a škaredé. Vrátane spolužiakov. Už po nich bolo treba aj párkrát do školy prísť, lebo sa cítili aj fyzicky zle, pravdepodobne zo stresu. V škole sa snažia o empatický prístup, hodnotení ako ostatní žiaci zatiaľ nebudú. Využívajú aj pomoc školského psychológa, ktorému deti nechcú nič povedať, lebo je to pre nich "cudzia osoba". Pre rodičov je to už na zbláznenie. Dookola sa s nimi snažia o tom komunikovať a utešovať, že je to len ťažké obdobie a bude to časom lepšie. Hľadajú s nimi riešenia.
Na otázku, čo by im pomohlo, odpovedajú, že návrat naspäť. A ak nie to, tak menej hodín v škole a iné veci, ktoré nie sú momentálne reálne. Pýtajú sa, ako dlho sa tu majú takto trápiť. O tom, že raz sa vrátia na Slovensko deti vedeli už dlhšie, boli s tým relatívne uzrozumené, len si asi nedokázali úplne predstaviť aké to bude.
Inak sa im nové mesto páči, aj blízkosť rodiny, prázdniny si tu užili, ale je to pre ne slabá motivácia. Ich argumentácia vždy skončí pri tom, že návrat chceli len rodičia a nie ony a na to nevedia, čo im majú povedať. Boja sa, aby im nespôsobili až príliš veľkú traumu a zvažujú aj návrat späť, aj keď to až ako poslednú možnosť. Len dlhodobo takéto fungovanie domácnosti nevydržia.
Ako zvládať situáciu s dvomi deťmi?
Ako si môžu pomôcť?
Ako majú viesť diskusiu s deťmi?
Ďakujem
Dobrý deň,
ak prežili deti väčšiu časť života v zahraničí, bol to ich domov - sťahovanie znamená určite stratu. Tak ako aj pri iných stratách, tak aj s touto sa vyrovnávame rôzne dlho. Často je minimálna doba jeden rok.
Myslím si, že je ešte skoro na to, aby boli dobre zadaptované, keďže školský rok len začal. Všetky veci, ktoré napomáhajú ste v podstate vymenovali - teda pomoc učiteľov, rodina, rozhovory. Dôležité je byť čo najviac s nimi, vytvárať im zážitky, kde sa budú cítiť dobre, kde môžu načerpať silu. Rozprávať určite otvorene - o dôvodoch, o pocitoch - nielen detí, ale aj rodičov, či iných členov rodiny, ktorých sa zmena dotkla.
Keď už rodičia rozmýšľajú nad návratom, tak je možné skúsiť i dohodu. Niečo v zmysle - "zostaneme napr. dva roky. Keď sa aj potom budete chcieť vrátiť - pôjdeme". Musí však byť splniteľná.
Prajem Vám pekný deň,
Mgr. Jana Vranková
www.magneb6.sk
“Horčík a vitamín B6 prispievajú k zníženiu únavy a vyčerpania, k správnej funkcii psychiky a k správnemu fungovaniu nervového systému.”