Ako žiť s manipulátorom a narcistom?

Dobrý deň,

s manželom sme boli pár rokov kolegovia v práci a potom sme sa dali dokopy. Plánovane som otehotnela a kúpili sme byt. Narodili sa nám dvojičky. Muž je rekreačný športovec, nie profesionálny. Absolvoval náročné súťaže ako Sparťan a zabehol aj ultramaratón. Ani po 3 mesiacoch po pôrode sa však nič nemenilo na intenzite jeho tréningov. Tie boli častejšie a dlhšie. Moja mamina mi "otvorila oči" a presvedčila ma, nech sa s manželom porozprávam. Ona videla, že som na naše deti úplne sama.

Rozhovor však nepomohol, muž stále behá viac a viac. Deti majú už 5 rokov. Zvykla som si na to, snažím sa ho aj podporovať. Síce píšem, že sa snažím, ale necítim to tak, že ho chcem podporovať, nakoľko sa môj vzťah voči nemu zmenil.

Čím ďalej tým viac mám pocit, že je manipulátor a narcista. Už jeho mama počas môjho tehotenstva hovorila: "Však ty uvidíš, aký on naozaj je." Manžel často vybuchne a potom si to vyžehlí, už sme si aj zvykli a neriešime ho. K rodičom sa správa drzo. Pred manželstvom sa tak nesprával. Vtedy som ale bola zaľúbená a samozrejme to neriešila. Teraz mi jeho mama hovorí, keď sa jej niekedy posťažujem, že ma obdivuje ako s ním dokážem žiť. Muž je naozaj výbušný a už len kvôli maličkosti sa vie uraziť. Nadáva doma aj pred deťmi, nahlas sa so mnou háda, oči má vypúlené, navreté žily, jednoducho amok ako vyšitý. Veľakrát povedal pred deťmi vetu typu, že som neschopná a bordelárka, aj keď sa snažím, aby sme mali pri dvoch deťoch doma vždy čisto. Hovorí mi, že nič nechápem, že som hlupaňa. Vždy čaká, že sa ho budem pýtať na denné plány (na cestu do práce, či na to, kto vezie deti do škôlky, atď). Vždy akoby sústredil pozornosť iba na to, že on jediný rozhodne o všetkom. Ak sa nebodaj chcem s ním poradiť a povedať svoj názor, urazí sa. Aj keď mám nakoniec pravdu, je ticho, chybu neprizná, neospravedlní sa. Prekáža mu na mne asi všetko, niekedy mám pocit, že je so mnou, len aby ma mohol zhodiť. Ak mu niečo vadí, snažím sa to zmeniť, ale nemá to žiadny význam. Pred deťmi je na mňa odporný, a aj keď sa snažím začínajúci konflikt uhrať, jeho to len naštartuje.

Minulý rok v decembri som bola už nalomená, že podám žiadosť o rozvod. Bolo to medzi nami dosť zlé. Porozprávali sme sa a dohodli, že to ešte skúsime. Bude tomu už rok, ale ja stále častejšie rozmýšľam, kedy príde ten správny čas rozísť sa. On nechce komunikovať, nechce na sebe pracovať. Motivačné vety, rady či postoje sú pre neho "sračky a hovadiny". Už sa mi samozrejme aj vyhrážal, že keď sa rozvedieme, tak deti mať nebudem. Ja naozaj nechcem, aby moje deti vyrastali v toxickom vzťahu a bez lásky medzi rodičmi. Už som sa snažila a urobila toľko pokusov o záchranu vzťahu, že ich ani nepočítam. Vždy sa všetko otočilo proti mne, že ja som tá, ktorá sa má zmeniť.

Posledná hádka prerástla do fyzického kontaktu a po mojom hysterickom kriku a plači mi povedal, že sa ma už nikdy nedotkne a nechce mať so mnou nič spoločné. Bolo to pred 2 týždňami. Odvtedy mi stiahne celé svalstvo, keď čo i len prejde za mojím chrbtom a mám až strach. Dnes mi zvestoval, že kúpil jesennú dovolenku na Orave. O problémoch sa nikdy nechce rozprávať, vždy iba mlčí a čaká, že to prejde samé, lenže takto to predsa nefunguje. Ja som žena a chcem komunikovať. Veď komunikácia je základ. Moja rodina - rodičia a súrodenci - ho "prečítali" skôr než ja. Manželova rodina mi dáva za pravdu, tak ako som písala vyššie. Sama sebe sa čudujem, že to ešte naťahujem, ale mám pocit, že neviem z toho vyjsť von. Rodina by mi pomohla, okolie ma netrápi, asi je to vo mne.

Mam kamarátku - sudkyňu, premýšľam, že by som sa jej posťažovala a povedala jej pravdu, pustila nahrávku brutálnej hádky, (deti zapli na mobile nahrávanie) a opýtala sa na jej názor a ďalší postup pri podaní návrhu na rozvod.

Premýšľala som, či mám navštíviť psychológa sama, či s ním. Nechcem, aby o tom vedel. On čo môže, použije proti mne. A aj sám to povedal, že keď sa budeme rozvádzať, použije čokoľvek, (aj to, čo si podľa mňa sám v hlave vykonštruoval). Som pozitívna a veselá osoba, ale zmenila som sa na pri ňom na neistú až tak, že sa necítim byť sama sebou.

Čo by ste mi poradili?

Je ešte nejaká šanca na zmenu alebo ma vyslobodí len rozvod?

Ako žiť s manipulátorom a narcistom?

Ďakujem