Zbalila som deti a odišla som od manžela. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

s manželom sme zosobášení 10 rokov. Máme spolu dve deti. Naše manželstvo bolo takmer od začiatku plné hádok, neustále sa točíme v lepších, horších a aj najhorších cykloch. Momentálne som odišla s deťmi. Povedala som mu, že je to definitívne.

Niekde vnútri cítim, že rozvod je to najlepšie, čo môžem urobiť pre seba a aj pre deti. Zároveň sa toho veľmi bojím. Viem, že manžel bude robiť naprieky s deťmi, ovplyvňovať ich a veľmi sofistikovane ma pred nimi zhadzovať. Tak, ako to v podstate robí neustále.

Deti nás denne počujú hádať sa, alebo minimálne sa dohadovať. Počujú mňa ako ich otcovi neustále vyčítam, že sa nezapája, že je lenivý, neochotný, hľadí len do svojho mobilu, notebooku na tie svoje hry a zabíja tým dlhé hodiny denne. Najnovšie ma veľmi rád vytáča tým, že volá synov (obaja sú ešte malí), aby sa zapájali do hier s ním. Vie, že som proti tomu, aby ich učil tej svojej závislosti.

Už veľakrát sme sa dohodli, že si hry nezapne skôr, ako budú chlapci spať. Nedokázal to nikdy. Mňa hneď častuje tými najvyberanejšími slovnými spojeniami, pretože mu to vyčítam a odvolávam sa na našu dohodu.

Naše dohody pre neho v podstate nikdy nič neznamenali. Aj keď on neustále hrdo hlási, že to tak nie je. Ide o to, že by mi to jeho hranie ani najmenej nevadilo, keby to radikálne obmedzil, pretože tým trávi celé dni. Doma je duchom absolútne neprítomný. Keď ho vyrušíme pri dosahovaní nejakého vytýčeného herného cieľa je veľmi podráždený.

Doma nerobí takmer nič. Je horší ako tretie dieťa. Dožaduje sa jedla, nie je schopný si ani navarené jedlo z chladničky vybrať a zohriať. Keď ho odmietnem, nech si jedlo pripraví sám, tak mi vždy nadáva.

Raňajky, obedy, večere chystám pre vždy pre celú rodinu.

Chcem tak veľa, aby si niečo pod zub pripravil občas aj sám?

On väčšinou radšej zostane hladný, ako by sa mal postaviť z gauča a niečo si pripraviť. Ale na jeho záľuby, či už je to fitko, behanie, stretávanie sa s jeho priateľmi má vždy času aj energie dostatok. Má toľko svojich záľub, robí si v podstate čokoľvek čo chce. Akoby bol slobodný. Občas do toho zakomponuje aj nás. Väčšinou je to tak, že si ide po svojom a večer sa vráti k nám. A ten večer potom aj tak strávi s notebookom a mobilom v ruke.

Tiež je problémom, že asi pred dvoma rokmi som manželovi náhodne objavila písomnú komunikáciu s kolegyňou, ktorú doslova balil. Písal jej denno-denne a to aj v čase, keď bol s nami doma, aj v práci. Vozil ju z práce a do práce, chodil s ňou na bicykli do práce. Tajne bol u nej doma, vraj opraviť jej bicykel. Písal jej, že aká je úžasná, ako nádherne vyzerala v nejakej blúzke.

Ešte dnes je mi zle, keď si na to spomeniem. Ďalšia vec je, že vtedy keď som ho postavila pred fakt, že o tom viem, nečakal to, všetko potvrdil. Aj keď teda nikdy nepriznal, či spolu mali niečo viac. Jeho správanie ma stále núti myslieť si, že spolu niečo mali. Vtedy sa aj veľmi staral o svoj výzor, na čo som u neho nebola zvyknutá.

Je toho tak veľa, čo by som ešte vedela napísať. Ide o to, že dnes s odstupom cca dvoch rokov všetko popiera, robí zo mňa blázna, že jej nič také nepísal. Veľakrát mi klamal. Niečo podobné, len asi menej intenzívne a kratšie už predtým spravil s nejakou svojou novou "kamarátkou". Už mu nedôverujem.

Odišla som od neho už tretíkrát.. Zažila som si od neho aj fyzické napadnutie, sácanie, nadávky a vyhodenie z bytu. Vždy som ho vraj vyprovokovala. S odstupom času, keď mu to počas nejakej hádky pripomeniem, tak všetko poprie.

Keď chce, tak vie sa chovať veľmi pekne a mne s ním je veľmi dobre. Nosí kvety, čokoládu. On má veľmi rád svoju pozíciu obľúbeného dobráka, ale za dverami nášho bytu taký nebýva vždy. Na verejnosti sa ku mne vždy chová veľmi pekne, chytá ma, objíma. Dáva si veľmi veľký pozor na to ako a čo povie pred druhými..

To, že som teraz odišla berie ako môj truc a myslí si, že sa čoskoro zase vrátime domov. Ja neviem, čo mám urobiť. Na jednej strane nechcem, aby moji synovia mali pred sebou vzor otca, ktorý ráno otvorí oči, zapne notebook a vypne ho až večer. Ide spať a pomedzi to sa háda s ich matkou, ktorá si napríklad dovolí požiadať ho, aby umyl mladšiemu synovi zúbky a stál pri ňom, nešiel si sadnúť naspäť k počítaču. On aj vie niekedy doma niečo pomôcť, ale len ak má on náladu a nemá rozohratú hru.

Napríklad povysáva jednu sobotu a potom ďalšie 4 soboty hovori, "však ja som vysával minule a nebudem predsa stále vysávať len ja" . Ja viem, že toto sú drobnosti.

Na druhej strane sa veľmi bojím rozvodu a toho, že ako deti uživím. A najviac toho, že manžel bude robiť problémy a deti by mohol žiadať k sebe a to by som nezniesla. A tiež toho, že zostanem sama.

Nedávno mi z ničoho nič začal z práce vypisovať (doma žiadna komunikácia, maximálne tak režijné témy - čo budeme jesť, kedy idú deti spať). Začal ma obviňovať, že si nehľadám prácu. Prišla som o ňu v polovici marca a odvtedy stále posielam životopisy, ale som doma s deťmi, ktoré momentálne nemajú školu a ani škôlku. On sa v správach búcha do hrude, že si vždy zoberie voľno, keď ja budem mat smenu. Dokonca mi napísal rozpis dátumov, kedy si on môže vziať voľno a byť s deťmi doma.

Už vidím zamestnávateľa, ktorý bude plánovať smeny presne podľa toho, kedy ja môžem prísť do práce. No ale, keď som mu oponovala s tým, že toto som už zažila a že keď budem potrebovať ísť do práce, tak on bude mať v tej svojej doležitú návštevu, dôležitý meeting, alebo niečo iné neodkladné a ja budem mať zase v práci problémy. Deti same zostať nemôžu. No a na to sa urazil, že on si v práci vybudoval postavenie a mňa začal súdiť, že som chudera a nech si uvedomím koľkokrát som ja v práci dostala zmluvu na dobu neurčitú. Nedostala som, pretože som hneď z VŠ išla na materskú a po nej som nepracovala ani cely rok a išla na druhú materskú. Po materskej som teraz pracovala od septembra do marca a prišla som o prácu aj preto, že som bola na OČR so synom. Manžel je vo vedúcej pozícii a nemohol si brat voľno vtedy, keď bol syn chorý. Strážila t ho moja mamina. Keď ona nemohla, musela som ja.

Je toho tak veľa, čo by som ešte mala dopísať, aby ste ako odborník mohli mať komplexnú predstavu a poradiť mi. Som v bode, kedy neviem čo bude lepšie.

Ďalšie problémy počas rozvodu, alebo radšej sa znovu vrátiť k mužovi s vedomím, že sa opäť nič nezmení. Ja len nechcem, aby moji synovia sa takto chovali k svojim partnerkám a mali takéto vzťahy ako vidia u nás dvoch.

Aký je Váš názor?

Čo mi odporúčate?

Ďakujem