Dobrý deň,
môj syn je šikovný trojročný chlapček, ktorý vývojovo možno aj predstihuje rovesníkov. Krásne rozpráva, stavia lego, papá, komunikuje až s prekvapujúcou logikou, celkom rozumne prijal bračeka.
No všimla som u neho také obsedantné črty. Odmieta nové oblečenie, topánky, bundy, odmieta sa obliekať podľa počasia. Dokonca ani ja si nemôžem obliecť napríklad novú blúzku. Ak sa tak stane, chytajú ho záchvaty hnevu, ktoré, ak som pokojná, zvládnem. No väčšinou každé zavádzanie novinky je práca aj na celé týždne.
Ale jedna vec má trápi. Stále si pýta plienku, hoci svoju potrebu urobí na nočník. Povie "že pre istotu". Cikanie nám ide bez problémov. Ale len v rámci v rituálov - po zobudení, po obede, pred odchodom von, pred kúpaním a väčšinou na môj podnet. Plienka je väčšinou vždy suchá. Kaká do plienky a oznámi, že už kakal. Cítim, že si tou plienkou možno buduje istotu, nemá rád zmeny.
Ako ho presvedčiť, že už ju nepotrebuje?
Keď skúšam "nemôžeme kúpiť autíčko, lebo potrebuje peniažky na plienky", nefunguje to. Zamyslí sa a povie: "Dobre".
Keď skúšam recepty starých mám "nech ciká na kvietky", " tak povie "načo, veď cikáme do záchoda".
Proste pokiaľ ide o plienky, tie sú pre neho nadovšetko. a nechce sa ich vzdať. V septembri nastupuje do škôlky a musí byť odplienkovaný.
Mám navštíviť psychológa?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
podľa všetkého syn vie, kedy mu treba cikať aj kakať, vie vám to povedať, ale zatiaľ nechce vykonávať potrebu do záchoda, ani do nočníka. U niektorých detí je to ako keby taký prechodový stupeň.
Každé dieťa má svoje tempo, kakanie je veľmi citlivá téma a je to veľký míľnik vo vývine dieťaťa. Netreba preto zatiaľ na syna tlačiť a upriamovať na to všetku pozornosť. Mohlo by ho to odradiť a mohol by sa aj cítiť, že nie je dosť dobrý.
Keď sa vyciká do nočníka, stačí to len nejako okomentovať. Vycikal si sa do nočníka a ani si nepotreboval plienku. Nabudúce to môžeš skúsiť aj s kakaním ak budeš chcieť.
Popr. ak si bude pýtať plienku, skúste mu pripomenúť, že minule to zvládol bez nej a že či by to nechcel znovu skúsiť bez nej.
Keď dá najavo, že mu treba kakať, skúste sa ho spýtať kam, dať mu na výber, aby vedel, že to má vo svojich rukách. Uvidí tak, že dbáte na jeho potreby a zároveň mu ukážete a pripomeniete aj iné možnosti. Dôležitejšie ako to, že kam kaká je to, že sa pravidelne vyprázdni a že to nie je bolestivé.
Ak to najavo nedá a len sa vykaká, môžete zase pomenovať: Rozhodol si sa vykakať do plienky. Zajtra to môžeš skúsiť do nočníka ak budeš chcieť.
Popr. pomenovať dôsledok. Vykakal si sa do plienky. Treba ťa teraz umyť a vymeniť a to nám zaberie trochu času.
Plienka je pre dieťa určite istota.
Dôležitá je tiež pohoda, kľud, bezpečné prostredie.
Väčšina detí začne postupne kakať do nočníka alebo záchoda. Vidia to u ostatných a deti chcú byť ako rodičia a druhí ľudia v okolí. Ak by bol problém v škôlke, treba spolupracovať aj s učiteľkami, poprípade sa s nimi dohodnúť ako ďalej.
Zdá sa, že synček je senzitívnejšej povahy. Samotné kakanie do plienky nie je zatiaľ dôvod na návštevu psychológa, avšak ak by ste mali pocit, že tie zmeny zvláda naozaj ťažko, že ho to veľmi ovplyvňuje v každodennom živote, môžete sa s niekým aspoň poradiť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com