Dobrý deň,
môj trojročný syn začal drgať do detí v škôlke. Robí to akože nechtiac. Ide okolo, drgne a ide ďalej ako keby sa nič nestalo. Šťuchá do nich prstom, keď sa hrajú, búra im kocky.
Dohováram mu cez deň, aj večer pred spaním a aj ráno pred škôlkou. Keď mi v škôlke pani učiteľka povie, že to zase robil, tak má doma zakázané rozprávky,. Mobil máva cca 30 minút a ani rozprávku nečítame večer. Dokonca aj sám zaspáva..A to všetko ako trest za to, že to robí.
Doma mi povie, že už nebude a že bude dobrý a potom to zase spraví.
Ako sa mám k nemu správať?
Mám to riešiť s nejakým psychológom?
Ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že synčekovi toto správanie niečo prináša. Je to síce niečo, čo je nežiadúce, avšak jeho správanie je to, čo vidíme na povrchu. Správanie spúšťa nejaká emócia, za ktorou sa skrýva nejaká nenaplnená potreba. Takto si synček pomáha ju naplniť.
Nevieme čo sa v škôlke deje, prečo to robí. Pozornosť, možno sa aj k nemu niekto nespráva(l) pekne, má zlý zážitok, nepáči sa mu v škôlke, možno prichádza s nejakou nenaplnenou potrebou z domu. Trápi sa a potrebuje skôr podporu, prijatie a porozumenie, nie trest. treba vyriešiť príčinu, nie jej prejav.
Treba mu nastavovať hranicu. Drgol si doňho. Asi sa naňho hneváš. Ľudia ale nie sú na drganie. Môžeš buchnúť do tejto hračky.
Zdá sa, že by si chcel tie kocky. Ale teraz sú obsadené. Môžeš sa s nimi hrať neskôr.
Ideálne by bolo keby mu to takto bolo odkomunikované vtedy keď sa to deje. To ale zrejme nie je možné. Aj doma by to bolo vhodné takto vnímavo, s rešpektom, v kľude domova. Odzrkadliť mu čo sa stalo, spýtať sa ho ako sa cítil, čo by mu vedy pomohlo. Prijať jeho pocit a dať hranicu správaniu, vyjadriť, že nie je žiadúce.
Trest nejaký veľký zmysel nemá, lebo dieťa si ho už nespája s tou situáciou, je nelogický, dávaný z pozície moci a navyše narúša vzťah.
Skôr odporúčam synovi doma vytvárať prijatie a bezpečie. Komunikovať empaticky. Priznajte a zrkadlite mu situáciu a emócie. Nastavujte hranice. Oceňujte ho. Napr. aj keď prebehne deň v škôlke bez problémov. Priznajte mu, že zrejme to bolo preňho ťažké, ale že to zvládol. Dávajte mu na výber a jeho rozhodnutia rešpektujte. Venujte mu pozornosť, lásku, prejavujte mu náklonnosť. Adekvátne reagujte na jeho potreby.
Svojim správaním mu dávajte najavo, že ste pri ňom, že ho počúvate, snažíte sa rozumieť a že máte oňho záujem.
V niektorých prípadoch, ak sa potreba dieťaťa dostatočne naplní doma, vonku si ju dieťa nepotrebuje napĺňať.
Ak by ste si nevedeli rady, situácia by sa zhoršovala, poraďte sa so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com