Dobrý deň,
mám trojročného syna, ktorý chodí do škôlky. Pani učiteľky sa na neho každý deň sťažujú, lebo ich nepočúva a ignoruje. Nechce spolupracovať. Pri stolovaní skáče, kričí. Nechce spať, budí ostatné deti, nechce sa obliekať.
Najnovšie si začal udierať hlavu o nábytok, alebo len tak sám seba udrie. Nerozumiem tomu, lebo to bolo zlaté dieťa, ktoré malo rado spoločnosť. Bol slušný a počúva. Po narodení brata sa zmenil.
Sme v koncoch. Hrozia nám vylúčením zo škôlky.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Dobrý deň,
v prvom rade by som rada povedala, že deti sa správajú tak ako sa správajú z nejakého dôvodu. Správanie im niečo prináša, zväčša je zdrojom napĺňania nejakej potreby.
Navonok vidíte výbuchy hnevu svojho syna, počúvate sťažnosti pani učiteliek zo škôlky. Neviete si rady. Skúšate rôzne stratégie, ktoré zdá sa nezaberajú. To znamená, že treba skúsiť robiť veci inak.
Za správaním je nejaká emócia a za ňou potreba. Táto potreba potrebuje byť naplnená a toto správanie mu v tom pomáha. Určite to môže byť spojené, a myslím si, že aj je, s narodením súrodenca. Rozumiem, že v škôlke sa snažia regulovať jeho správanie, zrejme ich to ruší, a žiadajú od vás, aby ste to napravili. Je to tlak na vás, aj na dieťa. Skúste nemať očakávania, zamerajte sa na syna.
Synovo správanie odráža jeho prežívanie. Niečo ním získava, inak to nevie.
Treba synovi priznávať emócie a nastavovať hranice. Emóciu mu pomenujte, prijmite. Tým sa ukľudnuje a dávate mu aj najavo, že ste pri ňom a snažíte sa porozumieť. Cíti sa prijatý.
To, že sám seba udiera je neprijateľné. Tam treba nastaviť hranicu. Hneváš sa. Predstavoval si si to inak. Ľudia ale nie sú na udieranie, ani ty nie si na udieranie. Môžeš udierať do gauča. Tiež mu chyťte rúčky, dajte fyzickú hranicu. Poprípade hlavu, sadnite si medzi neho a nábytok, aby ste mu zabránili si ju udierať.
Prijímajte ho, vytvárajte bezpečné prostredie. Snažte sa mu rozumieť. Podporujte ho, oceňujte. Dávajte na neho, rešpektujte jeho rozhodnutia.
Skúste mu dávať čo najviac pozornosti. Neviem koľko rokov má mladší súrodenec, ale starší by mal pociťovať čo najmenšiu zmenu po jeho narodení. Ubezpečujte ho o láske, vyjadrujte ju slovne aj fyzicky.
Súrodenec sa mu narodil vo veľmi citlivom veku a predpokladám, že to, čo prežíva preňho vôbec nie je jednoduché.
Súrodenec predstavuje ohrozenie. Bojí sa o svoju pozíciu, vašu lásku, stráca istotu. Potreba prijatia a bezpečia je narušená. Zrejme tiež potreba pozornosti. Potrebuje vás.
Odporúčam poradiť sa aj so psychológom, nakoľko sa zdá, že synček to berie ťažko. Pomôže to v nasmerovaní sa na to, čo synček práve potrebuje.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com