Dobrý deň,
mám takmer trojročného syna a už pol roka u neho pozorujem, že ma akoby nie vždy vníma. Päťkrát mu niečo povieme a on nič. Máme očný kontakt a on vie, že od neho niečo chceme. Ale nereaguje, hrá sa ďalej, alebo utečie.
Až keď nakričíme, alebo dostane po zadku, vtedy sa spamätá, rozplače a veľakrát akoby ani nechápe, za čo to je. Napr. pri obliekaní, jedení, odchode z ihriska. Pani učiteľka v škôlke nám povedala, že všetky deti sa aspoň snažia obliekať a on len stojí a čaká, kto ho obslúži.
Málokedy počúvne na prvýkrát, nech mu veci akokoľvek vysvetľujeme. Naozaj nemáme čas sa s ním stále doťahovať, sedieť hodinu pri stole kým sa naje. Sám od seba zje len sladké. Trvá to dlho a nelepší sa to.
Je normálne, že nás ignoruje až pokým nezakročíme?
Ešte by som podotkla, že som človek, čo nemá problém nastaviť ľuďom hranice a dodržiavať ich. No u neho to veľmi nefunguje.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
v prvom rade treba zistiť či za tým nie je nejaký fyzický, sluchový problém, poprípade problém s porozumením reči. Pátrala by som najprv po tom, a to s pediatrom, následne v nejakom logopedickom diagnostickom centre (neviem aká je jeho úroveň reči). Od toho sa môžete odpichnúť ďalej.
Mimo to mu vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie. Keď zadáte hranicu, poprípade od neho niečo žiadate, skúste sa ubezpečiť čo rozumie. Reflektujte situácie aj jeho emócie. Ako keby komentujte. Tak mu zvedomíte čo sa deje.
Vnímajte ho a jeho signály a skúste na ne reagovať.
Krik a tresty neodporúčam. Skúste aplikovať dohody, dávajte na výber, zdôrazňujte svoje potreby, pýtajte sa aj syna aký má v danej situácii návrh on.
Mám veľmi málo informácii o vašej rodine, správaní syna v iných oblastiach.
Niektoré symptómy, ktoré popisujete sú podobné s poruchami autistického spektra, avšak vyskytujú sa u detí aj bežne. Odporúčam vám skúsiť zistiť čo sa so synčekom deje, či je to vec komunikácie, testovania, obdobia, v ktorom je, poprípade v niečom inom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com