Trojročný syn má strach z ľudí. Ako mám reagovať?

Dobrý deň,

rozumiem, že vás daná situácia trápi. Rada by ste synčekovi nejako pomohli, pochopili, čo sa deje. Chápem, že je pre vás náročné so synom niekam chodiť, tieto situácie sú pre vás náročné a ohrozujúce, avšak práve v nich vás najviac potrebuje, potrebuje vás ak svojho sprievodcu, svoj bezpečný prístav. On to inak nevie, strach je pre neho reálny.

Dôvody môžu byť rôzne. Môže ísť len o obdobie. U detí sa rôzne obdobia strachu striedajú. Môže byť, že je synček senzitívnejší, možno niečo nepríjemné spojené s rúškami zažil, niečo ho vyľakalo, možno je to len obdobie strachu z ľudí bez ohľadu na rúška.

Dôležité je sledovať prejavy tohto strachu, ich intenzitu, frekvenciu. Sledovať či synček nezachádza až do úzkostí. Tiež je dôležité či má nejaké stratégie na prekonanie strachu, popr. či mu ho vy viete pomôcť nejako prekonať, alebo či sa skrátka musíte tej situácii vyhnúť, utiecť z nej.

V situácii mu pomenujte emóciu, strach. Zrkadlite. Bojíš sa. Ďalšie konkrétne vety spomínam nižšie.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Doma je dôležité so strachom pracovať. Synčekovi ho priznať, pomenovať. Pracovať s tou emóciou. Preňho je ten strach reálny. Tým sa synček upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte mu najavo, že ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť, počúvate ho. Ukážete mu, že to čo cíti je dôležité. Opýtajte sa či je niečo čo by mu pomohlo, či mu vy viete pomôcť, popr. ponúknite nejaké stratégie, povedzte, čo pomáha strach prekonať vám.

Naučte ho rozlišovať strach - odstupňovať ho. Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore. Pýtajte sa ho, čo by mu vtedy pomohlo, poprípade mu dajte nejaké návrhy na výber, ponúknite stratégie, ktoré pomáhajú vám. Samozrejme, ak takýto rozhovor uňho vyvoláva neželané neprimerané strachové reakcie, vyhnite sa mu.

Ak je prístupný, hľadajte spolu alternatívne kreatívne stratégie - vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť.

Doma mu poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Používajte otvorené vety, bez konca, bez rôznych uzáverov. Tak dávajte synovi možnosť prejaviť svoje strachy, obavy. Skúste zistiť z čoho má obavu. Ak nepovie sám, skúste hádať. Vidím, že sa bojíš. Zrejme máš strach, že sa niečo zlé stane. Máš z toho zlý pocit. Zľakol si sa uja, tety. Chceš byť pri mne. Najradšej by si odtiaľto odišiel. Prekvapilo ťa, že sa ti prihovorila teta (takéto vety môžete používať aj priamo v tej situácii).

Prejavujte synovi lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Potrebuje istotu, veľa sa objímajte, ubezpečujte ho. Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, dávajte mu na výber a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Ak sa vám jeho prejavy strachu zdajú neprimerané, príliš časté, také, že ich nevie prekonať ani s vašou pomocou, že ho ten strach veľmi ovplyvňuje, popr. sa objavia nejaké zvláštne prejavy strachu, pridružené strachy, určite kontaktujte odborníka, aby niečo nezostalo zanedbané.