Trojročný syn kričí a neposlúcha

Dobrý deň,

ďakujem za otázku. Synček sa momentálne nachádza v období autonómie a vôle. Veľa vecí chce robiť sám, učí sa hovoriť nie, buduje si identitu, zisťuje, že je individualita. Tiež zisťuje ako sú nastavené hranice.

Mnohokrát sa deti v tomto období zdajú ako keby v opozícii voči rodičovi. Nie je to však tak. Spoznávajú sami seba, zažívajú intenzívne emócie a učia sa ich spoznávať. Rodičia by ich v tom mali sprevádzať.

Je dobré na ťažké situácie nazerať ako na príležitosť zblížiť sa a dieťa niečo naučiť. Ak po vás synček kričí skúste zistiť aká emócia za tým je. Počúvať ho. A stanoviť aj hranicu. "Hneváš sa a preto na mňa kričíš. Ja ale nie som na kričanie. Môžeš kričať v izbe/vonku/na bábiku..."
"Vidím, že sa ti to nechce urobiť. Hneváš sa. Urobiť to ale treba. Spravíš to sám alebo ti pomôžem?" a kričanie riešiť neskôr formou nejakého pravidla. "Dnes si na mňa kričal. Trochu ma to mrzelo. Po ľuďoch nekričíme. Popr. Kričíme vonku. Doma/s ľuďmi sa rozprávame bez kriku."

Takéto problémy bývajú väčšinou záležitosťou komunikácie. Treba komunikovať s rešpektom, prihliadať na emócie dieťaťa, snažiť sa priblížiť, neosočovať, netrestať. Dôležité je jasne stanoviť hranice, ktoré však budú platiť stále. Ak raz niečo platí a inokedy nie, dieťa má z toho zmätok a potom skúša ďalej.

Treba zostať trpezlivý, niekedy niečo treba vysvetliť viac krát, ale nakoniec sa to vyplatí. Syn je ešte malý, mnoho vecí je preňho nových, učí sa fungovať vo svete, aj sám so sebou. Keď ho emócia prevalcuje je to preňho ťažké. Niektoré veci sa možno od vás naučil, odpozoroval, ale konzistentným rešpektujúcim prístupom sa to dá skorigovať.