Trojročný chlapec neposlúcha. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

syn sa v tomto veku nachádza v období autonómie a vôle, alebo v tzv. období vzdoru. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia. Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležitý. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Synovi treba aj jasne nastavovať hranice, zdá sa, že ich skúša. Vidím, že by si chcel jazdiť sám. Cesta ale nie je na jazdenie pre ľudí. Sám môžeš jazdiť na ihrisku (alebo niekde kde to je prijateľné). Veľmi chceš behať a kričať po obchode. Obchod však nie je na kričanie a behanie. Keď vyjdeme von, môžeš kričať a behať koľko chceš.

Ak bežné zadávanie hraníc nezaberie, treba prikročiť k pokročilejšiemu zadávaniu: Ak sa rozhodneš jazdiť ďaleko odo mňa, rozhodneš sa na dnes na motorke už nejazdiť. Ak sa rozhodneš jazdiť blízko pri mne, rozhodneš sa jazdiť na motorke aj naďalej.
Dôležité je, aby boli obe možnosti prijateľné pre oboch a aby bol ten dôsledok aj dodržaný. Nejde tu o vyhrážku, ani trest, skôr o to, aby sa syn naučil prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a naučil sa hraniciam.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o náročných situáciách dňa porozprávať, o tom čo sa stalo, ako sa cítil, čo by mu v tej chvíli pomohlo. Vyjadrite tiež ako ste sa cítili vy a aj svoje potreby. Môžete synovi poskytnúť nejakú alternatívnu stratégiu, niečo, čo pomáha vám.

Bitka, krik, vyhrážky a tresty nie sú riešením. Dieťa možno zmení správanie na chvíľu, ale to iba zo strachu a efekt je veľmi krátkodobý. Navyše si dieťa ani neuvedomí, aké správanie je vhodné a zodpovedné. Treba mu skôr komunikovať aké správanie je vhodné a tomu nežiadúcemu nastaviť hranicu.

Zdá sa, že synček si správaním napĺňa nejakú potrebu. Jeho správanie vychádza z tejto potreby a slúži mu na to, aby si ju aspoň čiastočne naplnil. Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Na pomoc pri zvládaní tejto situácie môžete kontaktovať aj odborníka, ktorý vám pomôže pátrať po synovej potrebe a tiež korigovať hranice.