Trojročnej dcére prerušili škôlku, lebo sa neadaptovala. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba.

Ťažko povedať, čo sa v škôlke dialo a nastáva tam takáto zmena správania. Mnohé závisí od toho ako to máte doma, ako fungujete, aké má skúsenosti, ako to v škôlke prebiehalo. Každopádne na svoje správanie určite nejaký dôvod mala.

To, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Stratila nejakú istotu, stabilitu, bojí sa možno, že ju tam necháte, že vás stratí, možno, že ju už neľúbite. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je jej treba byť oporou.

Zrejme citlivo reaguje na zmenu, a na nejakú svoju nenaplnenú potrebu. Môže to byť spojené aj s jej logopedickým problémom. Podstatné tiež je, aká je povaha logopedického problému.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jej emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa dcéra cíti je pre ňu reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste jej byť v týchto situáciách sprievodcom.

Komunikujte jej emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do škôlky. Najradšej by si bola keby sme boli stále spolu. Bojíš sa, že po teba neprídeme.
Pýtajte sa jej: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohla spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby to pre teba bolo ľahšie? Skúste jej dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ju spája s vami. Môžete si niečo spolu aj vyrobiť. Komunikujte primerane jej schopnostiam.
Keď znova nastúpi, spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako jej to uľahčiť.

Ubezpečujte ju, že sa za ním budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa jej páči.
Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Teraz keď je doma, môžete sa tak o tom rozprávať aj spätne. V škôlke to bolo pre teba ťažké. Diali sa tam rôzne veci.
Otvoreným konštatovaniami bez otázok jej dávate priestor, aby sama rozpovedala ćo sa dialo.
Dcéru si všímajte. Reagujte na jej signály a adekvátne napĺňajte jej potreby. Komunikujte s ňou empaticky. Je dôležité, aby cítila, že ste pri nej že ste tu pre ňu, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.

Nastavujte láskavo hranice. Odkomunikujte jej problémovú situáciu, ktorá bola v škôlke, emóciu, ktorú za ňou hádate. Odkomunikujte limit a skúste nájsť alternatívu.

Prejavujte dcérke dôveru. Nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Oceňujte ju.

Dávajte jej doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri nej. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ťažko povedať čo sa v škôlke dialo a či sa ešte bude diať keď sa do nej vráti. Zdá sa mi, že možno zo strany škôlky nebol daný dostatočný priestor na prácu s dieťaťom, na dcérkino pochopenie a pomoc.

Dôležité je, aby bola dcérka emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravená. Zistiť toto a zrejme aj s ďalšími vecami by vám mohol pomôcť odborník. Ak dcérka zažila niečo nepríjemné, prežíva obavy a strach, poprípade jej problém niekde inde, pomôže vám to odkryť a odbúrať.