Trojročná dcéra sa bojí cudzích ľudí. Ako jej pomôžem prekonať strach?

Dobrý deň,

rozhodne treba so strachom pracovať a dcérke vysvetľovať. Samozrejme, že nejaký zdravý strach, opatrnosť je v poriadku, avšak pokiaľ nie je priveľký, priveľmi intenzívny a iracionálny.
Takýto strach z cudzích ľudí, a väčšinou to býva z mužov sa v určitom období u detí objavuje pomerne často, je teda bežný. Zvykne prejsť, býva len obdobím. Ak dcérka bude od vás dostávať vnímavú reakciu, malo by to byť všetko v poriadku.

Dcérke priznajte strach. Pomenujte ho. Pre ňu je reálny. Rozhodne ho teda netreba zľahčovať, či popierať. Bojíš sa. Zľakla si sa uja. Ako ti môžem pomôcť? Čo by si potrebovala? Poprípade jej ponúknite: môžem ťa zobrať na ruky alebo chytiť za rúčku.
Aby videla, že ju prijímate, že ste pri nej, snažíte sa jej rozumieť a rešpektujete ju.

Môžete sa o tom porozprávať aj spätne, večer. Že čo sa dnes udialo, že sa zľakla, skúste uhádnuť, že čo konkrétne ju vyľakalo, pýtajte sa, čo by jej v tej chvíli pomohlo, ako by ste jej vy vedeli pomôcť. Strach si môžete nekresliť, odhodiť ho, vymyslieť niečo "proti" strachu.

Jej reakcia sa mi zdá však celkom primeraná. Trochu sa bojí, možno aj hanbí, skryje sa za vás. Je to prirodzené, znamenáte pre ňu bezpečie, ochranu istotu.

Pokiaľ reakcie nebudú príliš intenzívne, iracionálne, strach pomenujte, priznajte, rozprávajte sa o ňom. Nemusíte pracovať na úplnom odstránení, nakoľko, ako som spomenula, v niektorých situáciách je opatrnosť na mieste.