Treba kvôli agresii 1,5 ročného dieťaťa navštíviť odborníka?

Dobrý deň,

úplne vám rozumiem, že situácie s vašim synčekom sú pre vás veľmi nepríjemné. Niekedy by ste už asi najradšej niekam pred touto situáciou ušli. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k synovi správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou. V jeho veku sa správanie, ktoré popisujete nedá považovať za niečo, čo aktuálne treba riešiť.

Syn si skúša svoje hranice a svoju vôľu a objavuje samého seba. Chce teda vedieť, čo sa stane ,keď niečo urobím, ako ovplyvním situáciu. Jeho správanie ešte rozhodne nie je zlomyseľlné aj keď sa vám to tak zdá. Nevie si predstaviť v mysli dopredu, že keď urobím toto tak tým sa moji rodičia budú cítiť zle. Koná impulzívne a robí činnosti, ktoré ho fascinujú. V prípadoch, keď mu v jeho objavovaní nejakým spôsobom zabránite v jeho vnímaní akoby sa mu zrútil celý svet.

Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, preto práca s nimi na zmene je trochu ťažšia. Bez ohľadu na to, aké vlastnosti si dieťa na tento svet prinieslo, váš prístup bude formovať jeho schopnosti obstáť s týmito vlastnosťami v živote čo najlepšie.

Keď dieťatko prevalcujú emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom využije pre to rôzne alternatívy. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy.

Najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké keď má takéto prejavy niekoľkokrát do dňa. No so správnym prístupom by sa tieto prejavy časom mali redukovať. Chce to však veľa trpezlivosti a lásky. Synčeka prijmite takého, aký je.

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Pomenúvajte mu jeho emócie. Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť synovi príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Ak je to vonku jednoducho ho chyťte a pomenujte: Hneváš sa, chcel by si ísť preč. Nedovolím ti, aby si si ublížil. Preto ťa teraz objímem alebo dám ťa na trávu. Som tu pri tebe. Zvládneme to.

Najzákladnejšie opatrenie je zabezpečenie ochrany zdravia dieťaťa, teda bezpečia. To znamená, že dieťa treba buď zobrať na ruky, alebo mu pod hlavičku podložiť malú podušku, svoju dlaň a podobne.

Negatívne emócie pravdepodobne budú. Nebojte sa ich tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás obidvoch veľmi nepríjemné. Musí sa naučiť sebakontrole a záchvat zlosti je pre neho na to, aby sa frustrácia vypustila. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete. Naozaj skúšajte čo na neho zaberie to objatie, alebo možno len dotyk. Ono to nemusí zabrať hneď (niektoré dieťa môže byť dosť vytrvalé v prejavoch svojej frustrácie) dôležité je, že vytrváte a zaberie to na koniec. Na svojej hranici si však musíte stáť. Postarajte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne.

Synove správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti ak ste doma- samozrejme len na nejaké predýchanie, na krátku dobu) ako keby ste mali reagovať agresívne. Myslite vždy na to, že každá búrka (výbuch emócií) je vždy len dočasná. Základom je nenechať sa do tejto búrky vtiahnuť tým, že mu nakoniec niečo povolíte alebo, že ešte pridáte hroby a blesky tým, že budete kričať alebo využijete nejakú agresivitu voči nemu.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.

Ešte čo vám môže pomôcť zvládať synove správanie je premýšľanie, kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza. Popisujete, že je to čokoľvek, ale možno prídete na to, že niektoré situácie synovi robia viac problémov ako iné a môžete sa pokúsiť v tom trochu zabrániť.

Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Napríklad v probléme s nakupovaním je takýmto deťom dôležité dať nejaký jeden bod, na ktorý sa môžu sústrediť (napr. vkladať predmety do košíka, držať namaľovaný nákupný zoznam alebo mať vlastný malý košíček...). Buďte čo najviac kreatívna, kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Ak máte na syna nejakú požiadavku snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napr. Prosím ťa, ostaň pri mne alebo použite slovo STOP. Negatívne formulácie ako nechoď tam sú pre deti v tomto veku ešte ťažšie pochopiteľné. Stále si stojte za svojim a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu.

Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu s kamarátom hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte.

Čo sa týka agresívnych prejavov ako hryzenie a pod. prečítajte si môj príspevok, v ktorom som o tom písala:

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.