Syn sa hnevá, keď urobí niečo zlé. Ako máme reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme 3,5-ročného syna, ktorý je zlatý. Snaží sa poslúchať a vlastne s ním nie sú nijaké veľké problémy. Chodí do škôlky a nedávno nás pani učiteľka zavolala pozrieť sa, že keď cez obed nespí, prštekmi robí dieru do steny. On už dlhšie nespáva na obed a v škôlke sa nudí, keď ostatné deti spia. Keď nám to ukazovala a ja som sa naňho otočila, že viem, že sa nudí pri spaní, ale že toto sa nesmie robiť, ako keby sa na mňa zahnať pastičkou a začal sa hnevať. Inak takéto veci nerobí.
Dnes zase pani učiteľka ukazovala, že mali nové kocky v triede na hranie a nás syn ich celé dohrýzol. Pritom doma nehryzie hračky, ani nič iné. Keď som mu doma hovorila, že on nezvykne ničiť hračky, prečo to robil v škôlke. Najskôr bol ticho a nepozeral na mňa. Pocit ako keby sa hanbil. Potom začal kričať a plakať, ale na vysvetlenie nič nepovedal.
My ho nezvykneme trestať za takéto veci. Skôr vysvetliť, preto sa nemá prečo báť našej reakcie.
Ako mám zareagovať, keď začne byť takýto?
Do škôlky chodí od septembra a neboli žiadne problémy. Len tieto dva razy nám niečo zlé na neho pani učiteľky hovorili. Preto neviem či sa hanbí, keď tak reaguje, alebo je to niečo iné.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
čo sa týka škôlky, tak vy sama nedokážete úplne vyriešiť situáciu, ktorá sa stáva mimo váš dohľad. Preto je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa.
Ak vám učiteľka povie, čo sa v škôlke dialo, tak môžete si situáciu doma so synčekom prehrať a hľadať spoločne nejaké riešenia. V tomto prípade je dôležité byť kreatívny a využívať napr. terapeutické príbehy, či knihy na zvládanie hnevu alebo to synčeka učiť pomocou hry.
Hryzenie je tiež určitou formou agresivity. Dobrou technikou na zvládanie takejto agresivity je aj hranie rolí. Zahrajte sa so synčekom na situácie, ktoré sú u vás problematické. Pozvite ho v hre k riešeniu týchto situácií. Ja som tvoja kamarátka práve som ti zobrala hračku. To odomňa nie je pekné, ale hrýzť do hračiek tiež nie je pekné. Napadá ťa niečo iné ako by si mohol situáciu vyriešiť? Neskôr mu pridajte ešte nejaké návrhy vy. Situáciu si trénujte dovtedy, kým syn nereaguje samostatne prijateľným spôsobom. Na záver ho oceňte. Ak sa stane nejaká situácia, že syn agresívne zareaguje na iné dieťa nezabudnite pri tom aj pomenovať ako sa ten druhý cíti.
Pokiaľ sa to deje vo vašej prítomnosti mali by ste synovi zadať hranice. Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa (ty si bol zlý..). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu, prípadne sa opýtam ako by sme to mohli vyriešiť, čo myslíš, čo navrhuješ a pod.
Napríklad: Vidím, že ťa nahnevalo, že keď sa o tom rozprávame. Je to pre teba ťažké, ale radšej by som bola keby si radšej povedal čo si myslíš. Spoločne to určite vyriešime. Dajte mu skrátka nejaké iné prijateľné alternatívy ako sa vyjadriť.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Prihliadajte na jeho potreby a emócie a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy. Napríklad: Hm, asi ti to príde zábavné keď sa k ostatným takto správaš, ale to ti nedovolím, pretože sa bojím, že niekomu ublížiš. Ako by sme to mohli vyriešiť? Spoločne to vyriešime. Môžete si spísať spoločné návrhy.
Takýto štýl komunikácie vám otvára brány do sveta dieťaťa a budujete tak jeho emocionálnu inteligenciu, zároveň aj sebahodnotu, lebo má trochu možnosti aj rozhodovať a ovplyvňovať čo sa bude diať.
Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti a vyvarujeme sa slovíčkam ALE. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte. Môžete potom sa skúsiť opýtať, ako sa pri hre cítil a tak ďalej motivovať k ďalším podobným pokusom.
V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička