Syn odmieta matku a žiarli na súrodenca. Ako mám reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám dvoch synov vo veku 3,5 a 1,5 rokov. Starší syn má veľmi dobrý vzťah s otcom už od malička, čo som len rada. Avšak narodením druhého syna ma začal ako matku odmietať. Teda len ja usudzujem, že to bude práve narodením súrodenca. Od približne toho času, to takto sledujem. Ráno sa zobudí a hneď začne plakať, že chce ocka.
Nastane situácia, že napr. ublíži (zámerne) mladšiemu bratovi, tak mu pekne poviem, že takto sa nesmie správať. Opäť hneď sa nahnevá, začne kopať, zúriť a on nechce mamku (neľúbi ma).
Snažím sa mu venovať stále, hráme sa, ale stále nemám pocit, aby sa to zlepšovalo. Už to trvá vyše roka. Stále mám taktiež pocit, že neprijal svojho súrodenca. Viem, že treba na neho reagovať citlivo a milo, ale nie vždy sa to dá, veď mám aj druhé dieťa, ktorému nechcem, aby bolo stále ubližované. Už niekedy mám pocit, že výchovu nezvládam. Aj minule vzal otec mladšieho syna, keď sme išli von a keď som staršiemu povedala, že on pôjde so mnou, automaticky sa začal zlostiť, lebo on chce ocka. A celkovo mám pocit, že uprednostňuje mužské pohlavie, rovnaké rozdiely robí pri babkách a dedkoch.
Ako mám postupovať?
Ako reagovať v takýchto situáciách, aby sa to aspoň nezhoršovalo?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Pravdou je, že mladší synček sa narodil vo veľmi citlivom období staršieho.
Ideálne je, keď starší súrodenec pocíti čo najmenšiu zmenu. Zdá sa však, že to synček naozaj zobral ťažko a stále v ňom ten pocit pretrváva.
Keď zúri, hnevá sa, skúste mu zrkadliť pocity. Hneváš sa, že ti toto vravím. Vadí ti keď ťa napomínam. Hneváš sa na bračeka.
Tiež skúste dať hranicu. Chceš ho buchnúť. Ale ľudia nie sú na udieranie. Môžeš udierať napr. do vankúša.
Skúste možno pátrať po skutočnej príčine a potrebe syna.
Ja si osobne myslím, že v skutočnosti sa bojí, že o vás prišiel. Môžete skúsiť: Hnevá ta, že sa ti nevenujem. Mrzí ťa, že sa viac venujem bračekovi. Bojíš sa, že ťa už neľúbim.
Ak je to tak, mohlo by to pomôcť.
Zároveň by som odporúčala spraviť si deň len so synom. Skúste robiť to čo ste kedysi robievali radi, spýtajte sa jeho čo by rád robil. Povedzte mu, že s ním chcete stráviť deň, špeciálny čas len vás dvoch.
Syn zažíva naozaj ťažký čas a trvá to už relatívne dlho. Myslite na to, že potrebuje blízkosť, lásku, bezpečie a pochopenie. Počúvajte ho, sledujte, zrkadlite a skúste pochopiť.
Ak máte pocit, že to nezvládate, že je to pre vás aj pre syna ťažké, odporúčam obrátiť sa na psychológa. Obom vám to môže pomôcť vrátiť vzťah tam, kde bol predtým.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com