Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 7 ročného syna, ktorý sa v poslednej dobe sťažuje na bolesť oka a na slzenie. Vyšetrenie neukázalo žiadne ochorenie.
Podľa jeho vyjadrenia má zlú vychovávateľku v školskej družine a po štyroch mesiacoch aktívneho športovania odmieta chodiť na tréning ping pongu. Spočiatku bol nadšený a tešil sa. Tréner ho chválil, že má talent.
Slzenie a bolesť je vždy v deň, keď je v školskej družine. Chodí tam 3x do týždňa a zároveň vtedy aj na tréning.
Ako mu vysvetlím, že sa nič nedeje, keď mu vychovávateľka dá poznámku?
V čase, keď by sa mali hrať, tak musia byť ticho a nevyrušovať. Mne to príde na hlavu postavené, aby sa počas hodín v školskej družine nemohli rozprávať a vychovávateľka ich straší poznámkami.
Čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
z toho aké zmeny sa u syna dejú sa dá usudzovať na zmeny v jeho prežívaní. Niečo ho trápi, stratil nejakú istotu.
Správanie vychovávateľky zrejme zmeniť nedokážete. Neviem aká je situácia v škole, či sa to nejako riešiť dá, alebo nie, avšak otázka je či by to synovi nemohlo ešte viac uškodiť.
Podstatné je to, čo mu dáte doma, ako ho ošetríte. Veľmi dôležité je prijatie, bezpečie a práca s emóciami. Komunikujte s ním empaticky a zrkadlite situáciu a emócie. Komunikujte synovi, že vidíte, že je mu v družine nepríjemne. Zdá sa mi, že sa tam nemáš dobre. Tuším tam nechceš chodiť. Mám pocit, že v družine sa niečo deje.
Skúste objasniť vychovávateľkino správanie.
Že jej asi záleží, aby bol v triede kľud a že inak to nevie zvládnuť, tak im vraví také veci. Vyjadrite, že rozumiete, že je to nepríjemné, že by sa tam chcel zabaviť a cítiť dobe, ale že toto sú zrejme pravidlá, ktoré zmeniť nedokážete. Ubezpečte ho, že doma môže potom robiť čo chce. Aby mal vyhliadku, že doma to bude ok a príjemné.
Ak dostane poznámku, znova mu len vysvetlite, že pani vychovávateľka zrejme mala zlý deň, za niečo sa nahnevala a že nevedela inak zareagovať tak mu dala poznámku.
Ubezpečte ho, že vy ste s tým ok, že nič to na pohľade na ňom nemení, že ho ľúbite a že to nie je jeho chyba. To je dôležité. Pýtajte sa ho ako sa cítil, priznajte mu, že zrejme nefér. Spýtajte sa ho čo by mu v tej chvíli pomohlo cítiť sa lepšie.
Premýšľam, či situácia v škole súvisí aj so situáciami na tréningu, alebo či aj tam prišlo k nejakej zmene. Skúste to s ním odkomunikovať tak ako tú školu. Najmä príjmite a pomenujte emócie. Snáď sa dozviete viac.
Doma poskytujte synovi prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky. Pracujte s jeho emóciami, prijímajte ich a zrkadlite. Nastavujte láskavo hranice. Oceňujte ho, prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niečom rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Venujte mu pozornosť a prejavujte lásku. Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a že sa zaujímate.
Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Pokiaľ máte pocit, že ide o psychosomatický prejav, odporúčam návštevu psychológa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com